Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poukazujú na to, že deti nemajú dostatočne zabezpečený prístup ku kvalitnému, inkluzívnemu a bezplatnému vzdelaniu.
Autor TASR
Bratislava 27. novembra (TASR) – Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP) a mimovládne organizácie žiadajú predsedu vlády Igora Matoviča (OĽANO) a ministra školstva, vedy, výskumu a športu Branislava Gröhlinga (SaS), aby v záujme ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa znovu zaviedli prezenčnú formu vzdelávania na 2. stupni základných škôl a stredných školách. TASR o tom informoval mediálny tím SNSĽP.
Vo svojom stanovisku tvrdia, že oceňujú pracovné nasadenie vlády, ministerstiev a ďalších inštitúcií na záchranu ľudských životov a zastavenie pandémie nového koronavírusu. "Opatrenia vlády SR, ktoré boli prijaté na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 majú však vážny negatívny vplyv na uplatňovanie ľudských práv a základných slobôd, vrátane práva na bezplatné, kvalitné a inklúzívne vzdelanie," uviedli. Ako dodali, sú znepokojení súčasným stavom a vyhliadkami pre dištančné vzdelávanie žiakov na 2. stupni základných škôl a študentov na stredných školách.
SNSĽP a členovia mimovládnych organizácií žiadajú, aby pri rozhodovaní o uvoľnení opatrení v oblasti vzdelávania prihliadali na možnosť detí uplatňovať svoje právo na vzdelanie v plnom rozsahu. Tvrdia, že záujem dieťaťa musí byť prvoradý. Poukazujú tiež na to, že deti nemajú dostatočne zabezpečený prístup ku kvalitnému, inkluzívnemu a bezplatnému vzdelaniu. "Nastavený systém dištančného vzdelávania či znovuotvorenie tried s maximálnym počtom päť detí disproporčne znevýhodňuje všetky deti, nielen tie, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo marginalizovaných komunít," uviedli vo svojom stanovisku.
Zároveň uvádzajú, že obmedzením sociálneho kontaktu a aktívnej participácie detí na prezenčnom výchovnovzdelávacom procese sa prispieva viacerým patologickým javom. Deti sú taktiež vystavené vo zvýšenej miere rôznym hoaxom a dezinformáciám súvisiacich s ochorením COVID-19.
Podľa údajov SNSĽP malo až 57,7 percenta detí za posledných 12 mesiacov skúsenosti so smútkom, úzkosťou a depresiou. Rovnaké percento opýtaných malo skúsenosti aj so stresom a chronickou únavou. K nepriaznivému duševnému zdraviu študentov podľa mimovládnych organizácií a SNSĽP môže v nezanedbateľnej miere prispievať aj sociálne odlúčenie a narušenie každodenného stereotypu - dochádzania na školy.
Apelujú na to, aby každý ďalší proces prijímania rozhodnutí o opatreniach na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 zohľadňoval v oblasti vzdelávania najlepší záujem detí.
Žiaci 2. stupňa základných škôl sa dištančne vzdelávajú od 26. októbra. Rovnako sa z domu vzdelávajú aj žiaci stredných škôl. Vysokoškoláci sa majú vyučovať dištančne do konca zimného semestra. Výnimku majú len žiaci materských škôl a prvého stupňa základných škôl, tí sa môžu vzdelávať v školách prezenčne. Rovnako sa v školách môžu vzdelávať aj žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia v malých skupinách, ktoré sa skladajú z maximálne piatich žiakov a pedagóga. Plán s riešením, ako opäť otvoriť školy, chce Gröhling pripraviť do pondelka 30. novembra, keď ho chce predstaviť aj na ústrednom krízovom štábe.
Vo svojom stanovisku tvrdia, že oceňujú pracovné nasadenie vlády, ministerstiev a ďalších inštitúcií na záchranu ľudských životov a zastavenie pandémie nového koronavírusu. "Opatrenia vlády SR, ktoré boli prijaté na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 majú však vážny negatívny vplyv na uplatňovanie ľudských práv a základných slobôd, vrátane práva na bezplatné, kvalitné a inklúzívne vzdelanie," uviedli. Ako dodali, sú znepokojení súčasným stavom a vyhliadkami pre dištančné vzdelávanie žiakov na 2. stupni základných škôl a študentov na stredných školách.
SNSĽP a členovia mimovládnych organizácií žiadajú, aby pri rozhodovaní o uvoľnení opatrení v oblasti vzdelávania prihliadali na možnosť detí uplatňovať svoje právo na vzdelanie v plnom rozsahu. Tvrdia, že záujem dieťaťa musí byť prvoradý. Poukazujú tiež na to, že deti nemajú dostatočne zabezpečený prístup ku kvalitnému, inkluzívnemu a bezplatnému vzdelaniu. "Nastavený systém dištančného vzdelávania či znovuotvorenie tried s maximálnym počtom päť detí disproporčne znevýhodňuje všetky deti, nielen tie, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo marginalizovaných komunít," uviedli vo svojom stanovisku.
Zároveň uvádzajú, že obmedzením sociálneho kontaktu a aktívnej participácie detí na prezenčnom výchovnovzdelávacom procese sa prispieva viacerým patologickým javom. Deti sú taktiež vystavené vo zvýšenej miere rôznym hoaxom a dezinformáciám súvisiacich s ochorením COVID-19.
Podľa údajov SNSĽP malo až 57,7 percenta detí za posledných 12 mesiacov skúsenosti so smútkom, úzkosťou a depresiou. Rovnaké percento opýtaných malo skúsenosti aj so stresom a chronickou únavou. K nepriaznivému duševnému zdraviu študentov podľa mimovládnych organizácií a SNSĽP môže v nezanedbateľnej miere prispievať aj sociálne odlúčenie a narušenie každodenného stereotypu - dochádzania na školy.
Apelujú na to, aby každý ďalší proces prijímania rozhodnutí o opatreniach na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 zohľadňoval v oblasti vzdelávania najlepší záujem detí.
Žiaci 2. stupňa základných škôl sa dištančne vzdelávajú od 26. októbra. Rovnako sa z domu vzdelávajú aj žiaci stredných škôl. Vysokoškoláci sa majú vyučovať dištančne do konca zimného semestra. Výnimku majú len žiaci materských škôl a prvého stupňa základných škôl, tí sa môžu vzdelávať v školách prezenčne. Rovnako sa v školách môžu vzdelávať aj žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia v malých skupinách, ktoré sa skladajú z maximálne piatich žiakov a pedagóga. Plán s riešením, ako opäť otvoriť školy, chce Gröhling pripraviť do pondelka 30. novembra, keď ho chce predstaviť aj na ústrednom krízovom štábe.
