
Kritizuje najmä úpravu, ktorá má mimovládnym neziskovým organizáciám zaviesť povinnosť registrovať sa na činnosť lobingu.
"Pozmeňujúci návrh v odôvodnení odkazuje na viaceré medzinárodné odporúčania a publikácie na tému lobingu, s ktorými je návrh napriek tomu v rozpore," skonštatovalo stredisko. Upozornilo napríklad na to, že návrh reguluje iba mimovládne organizácie, ale nezaoberá povinnosťou registrácie pre lobujúcich, ktorými sú záujmové združenia či obchodné spoločnosti. "A teda sa nevenuje riziku ovplyvňovania vecí verejných obchodnými, profesijnými či osobnými záujmami," podotklo.
Namietalo tiež, že návrh nereflektuje predpisy o participácii občianskej spoločnosti a verejnosti na tvorbe verejných politík. "Keďže akákoľvek forma participácie znamená 'priame alebo nepriame ovplyvňovanie rozhodovania', znamenalo by to, že všetky mimovládne organizácie, ktoré sa zapájajú do tvorby politík, by mali nielen povinnosť sa registrovať, vypracúvať správy (čo mimochodom zákon neukladá lobovaným, a teda verejní funkcionári nemusia zverejňovať informácie o tom, s kým komunikujú a o čom), ale za pochybenie im budú hroziť pokuty a až zrušenie organizácie," dodalo stredisko. Vníma to ako snahu o zastrašenie občianskej spoločnosti.
Poukázalo tiež na to, že mimovládne organizácie, ktoré dostávajú prostriedky od orgánov verejnej správy, by podľa návrhu mali byť povinnými osobami. Upozornilo na to, že zmena by organizáciám zvýšila administratívnu záťaž. Zároveň ozrejmilo, že takéto financovanie už teraz podlieha verejnej kontrole prostredníctvom povinne zverejňovaných zmlúv. "Prenášať zodpovednosť preukazovať efektivitu použitia verejných zdrojov na mimovládne organizácie predstavuje iba cielené zastrašovanie a administratívne zaťažovanie týchto organizácií s cieľom vytvárať bariéry práva na združovanie," dodalo.
Upozornilo aj na nejasnosti pri návrhu týkajúceho sa zverejňovania výkazu o transparentnosti. "Obsahom majú byť aj identifikačné údaje fyzickej osoby, ktorá je orgánom alebo členom mimovládnej organizácie. Zo znenia návrhu však nie je jasné, na ktoré orgány sa daná povinnosť vzťahuje a koľkých osôb sa tak bude týkať povinnosť zverejnenia osobných údajov, napriek značnému zásahu do ich práva na súkromie," skonštatovalo SNSĽP.
Parlament má na najbližšej schôdzi v druhom čítaní rokovať o novele o neziskových organizáciách z dielne SNS. Má priniesť niekoľko zmien, viaceré z nich upravuje pozmeňujúci návrh, ktorý k novele predložil jeden z predkladateľov Adam Lučanský (SNS). Pre neziskovú organizáciu či nadáciu sa má podľa neho zaviesť povinnosť vypracúvať výkaz o transparentnosti. Jeho obsahom by mali byť aj informácie o osobách, ktoré prispeli na činnosť organizácie za rok viac ako 5000 eur. Rovnako by sa v ňom mali zverejňovať aj identifikačné údaje orgánov alebo členov orgánu organizácie.
Návrh má zaviesť tiež reguláciu lobingu. Organizácie podľa neho budú môcť lobing vykonávať, len ak ho budú mať zapísaný v registri, a každé tri mesiace budú musieť zverejňovať správu o vykonanom lobingu. Navrhujú sa aj tresty za porušenie. Výnimku spod definície lobingu by mali mať odborové organizácie, organizácie zamestnávateľov a športové organizácie. Mimovládne neziskové organizácie, ktoré dostávajú prostriedky od orgánov verejnej správy, by tiež podľa návrhu mali byť povinnými osobami.
Viaceré organizácie novelu aj pozmeňujúci návrh k nej kritizovali. Platforma pre demokraciu ju označila za diskriminačnú. Iné organizácie ju naopak privítali. Jednota dôchodcov Slovenska a Inštitút sociálnej demokracie si myslia, že prispeje k vyššej transparentnosti mimovládneho sektora. Predkladatelia navrhované zmeny odôvodnili snahou zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych neziskových organizácií. Chcú nimi tiež odstrániť riziká plynúce z neregulovaného lobingu mimovládnych organizácií.