Ministerstvo práce chce podľa Branislava Ondruša viac profesionálnych rodín.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 11. júna (TASR) - Sociálny pracovník by sa po novom mal zúčastňovať už na príprave výkonu súdneho rozhodnutia. Malo by ísť o povinnosť. Počítajú s tým nové pravidlá pripravené ministerstvami práce a spravodlivosti. Zmeny by mali zabrániť necitlivému odoberaniu detí na základe súdneho rozhodnutia. O zmenách hovorili dnes v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš (Smer-SD), Róbert Dobrovodský z ministerstva spravodlivosti a opozičná poslankyňa Natália Blahová zo SaS.
Ondruš zopakoval, že sociálny pracovník dnes nesmie zabrániť výkonu súdneho rozhodnutia. Sociálni pracovníci by mali mať po novom silnejšie postavenie. "Spracovávame koncept, že by sa posilnila kompetencia sociálnej pracovníčky, aby si spolu aspoň 24 hodín pred odňatím sadli a aby si to nakrokovali," opísal Dobrovodský.
Rezort spravodlivosti tiež mieni vzdelávať vyšších súdnych úradníkov, ktorí budú špecializovaní na otázky odoberania detí. "Nie je prípustné, aby v jeden deň súdny úradník vydal 20 platobných rozkazov, na druhý deň exekučné príkazy pri majetku a na tretí deň išiel odnímať dieťa. A to v prípade Marca bolo," zdôraznil Dobrovodský.
O vzdelávaní hovorí aj Ondruš v prípade sociálnych pracovníkov. Zvyšovanie kompetencií sociálnych pracovníkov musí ísť podľa neho ruka v ruke so vzdelávaním. Rovnako poukázal na technické vybavenie sociálnych pracovníkov, vrátane videokamier či nahrávačov. Po novom sa tiež nahrávajú rozhovory kolízneho opatrovníka s dieťaťom.
Blahová zmenu, podľa ktorej by sa sociálny pracovník zúčastňoval už na príprave výkonu súdneho rozhodnutia, víta. "Ak to bude povinnosť, je to skvelá správa, Tí ľudia budú mať priestor rozprávať sa o všetkých možnostiach toho, čo sa môže stať," povedala v diskusii. Poukázala, že aj zatýkanie má presné pravidlá. "Príprava je prvým základným bodom, ale tie pravidlá by mali byť explicitne napísané," dodala Blahová.
Ondruš pripustil aj možnosť výmeny kolízneho opatrovníka, ak by si s ním dieťa nerozumelo. "Pravdepodobne je možné o tomto uvažovať," poznamenal. Podľa Blahovej sú potrebné presné pravidlá, ktoré budú kontrolovateľné. "Tiež by sme mali mať nezávislé kontrolné orgány," doplnila Blahová.
Viac profesionálnych rodín
Deti bez rodín by mali vyrastať čoraz viac u profesionálnych rodičov a menej v detských domovoch. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa o to podľa štátneho tajomníka Branislava Ondruša (Smer-SD) usiluje. Zároveň by mohli byť finančne viac podporení náhradní rodičia.
"Usilujeme sa vytvárať väčší tlak na to, aby rástol počet profesionálnych rodín. Nevieme to ale zmeniť zo dňa na deň. Musíme pripraviť aj profirodičov. Presun detí z detských domovov do rodín a rodinného prostredia sa tu deje, ale nedá sa to urobiť zo dňa na deň," povedal v dnešnej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy Ondruš. Ministerstvo má podľa neho záujem, aby starostlivosť o dieťa neprebiehala v inštitúciách, ako sú domovy, ale v rodinnom prostredí.
Súčasťou zmien, ktoré prebiehajú postupne, je podľa Ondruša aj finančné posilnenie pre náhradných rodičov. "Pripravujem štátny rozpočet na budúci rok a rozprávame sa o tom, ako nasmerovať výdavky do toho, aby sme viac podporili deinštitucionalizáciu. Teda viac podporiť to, aby deti vyrastali v rodinách, aj keď to nemôže byť ich vlastná rodina," uviedol Ondruš.
Opozičná poslankyňa Natália Blahová zo SaS upozornila Ondruša, že profesionálne rodičovstvo nie je na Slovensku novinka. "Máme ho v zákone 20 rokov. Aké nejde zo dňa na deň?" pýta sa Blahová. Zároveň pripomenula, že na dieťa v detskom domove ide mesačne 1200 eur, profesionálni rodičia dostávajú menej. Umiestňovanie detí do detských domovov podľa Blahovej finančne poškodzuje štát a ubližuje deťom a rodinám. "Profesionálne rodiny sú lacnejšie a čo je najdôležitejšie, šetrnejšie k deťom," zdôraznila.
Blahová je zároveň presvedčená, že väčšina detí je v detských domovoch umiestnená zo sociálnych dôvodov. Dalo by sa tomu podľa nej zabrániť sanovaním týchto detí. "Keby sa s nimi robila aktívna sociálna práca, 50 percent detí by tam nemuselo byť," poznamenala.
Ondruš zdôraznil, že ak sa naozaj umiestňujú deti do detských domovov zo sociálnych dôvodov, maximálnym záujmom ministerstva práce a rodiny je, aby zostali v kontakte so svojimi rodičmi. "Aj v prípade, že sú z rôznych dôvodov umiestnené do detského domova," doplnil.
Ministerstvo sa zároveň podľa neho snaží vytvárať tlak na výstavbu sociálnych bytov, kde by mohli žiť sociálne slabšie rodiny a nemuseli by umiestňovať deti do detských domovov. "Usilujeme sa pretláčať, aby štát vo väčšej miere investoval do výstavby nájomných bytov," uviedol Ondruš. Aktívne v tom majú byť podľa neho aj samosprávy.
Prečítajte si tiež:
J. DUBOVCOVÁ: Pri Marcovi išlo o systémové zlyhanie
Blahová o odobratom Marcovi: Postup úradníkov v škole bol gestapácky
J. DUBOVCOVÁ: Pri Marcovi išlo o systémové zlyhanie
Blahová o odobratom Marcovi: Postup úradníkov v škole bol gestapácky
Ondruš zopakoval, že sociálny pracovník dnes nesmie zabrániť výkonu súdneho rozhodnutia. Sociálni pracovníci by mali mať po novom silnejšie postavenie. "Spracovávame koncept, že by sa posilnila kompetencia sociálnej pracovníčky, aby si spolu aspoň 24 hodín pred odňatím sadli a aby si to nakrokovali," opísal Dobrovodský.
Rezort spravodlivosti tiež mieni vzdelávať vyšších súdnych úradníkov, ktorí budú špecializovaní na otázky odoberania detí. "Nie je prípustné, aby v jeden deň súdny úradník vydal 20 platobných rozkazov, na druhý deň exekučné príkazy pri majetku a na tretí deň išiel odnímať dieťa. A to v prípade Marca bolo," zdôraznil Dobrovodský.
O vzdelávaní hovorí aj Ondruš v prípade sociálnych pracovníkov. Zvyšovanie kompetencií sociálnych pracovníkov musí ísť podľa neho ruka v ruke so vzdelávaním. Rovnako poukázal na technické vybavenie sociálnych pracovníkov, vrátane videokamier či nahrávačov. Po novom sa tiež nahrávajú rozhovory kolízneho opatrovníka s dieťaťom.
Blahová zmenu, podľa ktorej by sa sociálny pracovník zúčastňoval už na príprave výkonu súdneho rozhodnutia, víta. "Ak to bude povinnosť, je to skvelá správa, Tí ľudia budú mať priestor rozprávať sa o všetkých možnostiach toho, čo sa môže stať," povedala v diskusii. Poukázala, že aj zatýkanie má presné pravidlá. "Príprava je prvým základným bodom, ale tie pravidlá by mali byť explicitne napísané," dodala Blahová.
Ondruš pripustil aj možnosť výmeny kolízneho opatrovníka, ak by si s ním dieťa nerozumelo. "Pravdepodobne je možné o tomto uvažovať," poznamenal. Podľa Blahovej sú potrebné presné pravidlá, ktoré budú kontrolovateľné. "Tiež by sme mali mať nezávislé kontrolné orgány," doplnila Blahová.
Viac profesionálnych rodín
Deti bez rodín by mali vyrastať čoraz viac u profesionálnych rodičov a menej v detských domovoch. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa o to podľa štátneho tajomníka Branislava Ondruša (Smer-SD) usiluje. Zároveň by mohli byť finančne viac podporení náhradní rodičia.
"Usilujeme sa vytvárať väčší tlak na to, aby rástol počet profesionálnych rodín. Nevieme to ale zmeniť zo dňa na deň. Musíme pripraviť aj profirodičov. Presun detí z detských domovov do rodín a rodinného prostredia sa tu deje, ale nedá sa to urobiť zo dňa na deň," povedal v dnešnej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy Ondruš. Ministerstvo má podľa neho záujem, aby starostlivosť o dieťa neprebiehala v inštitúciách, ako sú domovy, ale v rodinnom prostredí.
Súčasťou zmien, ktoré prebiehajú postupne, je podľa Ondruša aj finančné posilnenie pre náhradných rodičov. "Pripravujem štátny rozpočet na budúci rok a rozprávame sa o tom, ako nasmerovať výdavky do toho, aby sme viac podporili deinštitucionalizáciu. Teda viac podporiť to, aby deti vyrastali v rodinách, aj keď to nemôže byť ich vlastná rodina," uviedol Ondruš.
Opozičná poslankyňa Natália Blahová zo SaS upozornila Ondruša, že profesionálne rodičovstvo nie je na Slovensku novinka. "Máme ho v zákone 20 rokov. Aké nejde zo dňa na deň?" pýta sa Blahová. Zároveň pripomenula, že na dieťa v detskom domove ide mesačne 1200 eur, profesionálni rodičia dostávajú menej. Umiestňovanie detí do detských domovov podľa Blahovej finančne poškodzuje štát a ubližuje deťom a rodinám. "Profesionálne rodiny sú lacnejšie a čo je najdôležitejšie, šetrnejšie k deťom," zdôraznila.
Blahová je zároveň presvedčená, že väčšina detí je v detských domovoch umiestnená zo sociálnych dôvodov. Dalo by sa tomu podľa nej zabrániť sanovaním týchto detí. "Keby sa s nimi robila aktívna sociálna práca, 50 percent detí by tam nemuselo byť," poznamenala.
Ondruš zdôraznil, že ak sa naozaj umiestňujú deti do detských domovov zo sociálnych dôvodov, maximálnym záujmom ministerstva práce a rodiny je, aby zostali v kontakte so svojimi rodičmi. "Aj v prípade, že sú z rôznych dôvodov umiestnené do detského domova," doplnil.
Ministerstvo sa zároveň podľa neho snaží vytvárať tlak na výstavbu sociálnych bytov, kde by mohli žiť sociálne slabšie rodiny a nemuseli by umiestňovať deti do detských domovov. "Usilujeme sa pretláčať, aby štát vo väčšej miere investoval do výstavby nájomných bytov," uviedol Ondruš. Aktívne v tom majú byť podľa neho aj samosprávy.