Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sme svedkami azda najväčšej nedôvery verejnosti voči jednej z kľúčových inštitúcii, k vláde, upozornila Marcela Šarvajcová.
Autor TASR
Nitra 26. marca (TASR) – Ak by aj súčasná vláda zotrvala v rovnakom alebo podobnom zložení, má u ľudí veľký rest. „Bude extrémne náročné ľudí opäť presvedčiť o dôvere k štátnym inštitúciám či motivovať ich k záujmu o veci verejné,“ povedala pre TASR sociologička Marcela Šarvajcová z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
„Vládna kríza počas pandémie nového koronavírusu je to, čo ľudí stresuje a frustruje. Od vlády sa očakávajú aj v bežnom živote zásadné riešenia, nie ešte v týchto časoch,“ dodala s tým, že vlaňajšie parlamentné voľby sa pre veľkú časť voličov javili ako nádej a zmena. „V súčasnosti sa namiesto týchto pojmov medzi ľuďmi skloňujú skôr beznádej a iracionalita. Sme svedkami azda najväčšej nedôvery verejnosti voči jednej z kľúčových inštitúcii, k vláde. Veľmi podobne na tom je Národná rada SR,“ zhrnula.
Podľa sociologičky čísla preferencií z posledných prieskumov sú alarmujúce, nie však prekvapivé. Väčšina občanov je totiž priamo či nepriamo konfrontovaná s dennodenným chaosom, hnevom, neistotou a nekultivovanosťou. „Tento štýl komunikácie či vládnutia je pre ľudí extrémne zaťažujúci,“ spomenula. „Ťažko sa hľadá politická alebo ekonomická oblasť, ktorá by ľudí povzbudzovala, dávala im nádej alebo ešte ideálnejšie ponúkala konkrétne riešenia. Dôvera sa dá získať prvotnou snahou a ukážkou ideálneho správania, musí sa však na nej kontinuálne pracovať a napĺňať očakávania. V opačnom prípade sa rýchlo stráca a veľmi ťažko získava naspať,“ poznamenala.
Popri týchto veciach tiež upozorňuje na to, že už vyše roka žijeme život mimoriadne odkázaný na štátne rozhodnutia. Deti majú obmedzené vzdelanie, chudobní sa stávajú chudobnejšími, podnikatelia sú limitovaní, zdravotníctvo kolabuje. „Objektívne to síce sú dôsledky koronakrízy aj v iných krajinách, naša spoločnosť sa však popri tomto obrovskom probléme nemá na koho obrátiť,“ podotkla. „Ľudia od vlády očakávajú riešenie problémov a sú skôr svedkami riešenia problémov vlády. Trvá to už neprimerane dlho a pre občana je takmer nemožné filtrovať to,“ doplnila.
Ako ďalej pripomenula, v stave, keď je spoločnosť takto frustrovaná, znechutená a domotivovaná, sa ťažko odhaduje napríklad aj spoločenská nálada a správanie v prípade predčasných volieb. „Ľuďom totiž ubúda energia na sledovanie politických tém,“ vysvetlila. „Dôvera v spoločnosti je mimoriadne dôležitý element, vďaka ktorému sa ľudom v krajine žije pokojne. Vďaka nemu sa dajú napĺňať spoločné hodnoty či ciele a v neposlednom rade žiť podľa morálnych predstáv,“ ukončila sociologička.
„Vládna kríza počas pandémie nového koronavírusu je to, čo ľudí stresuje a frustruje. Od vlády sa očakávajú aj v bežnom živote zásadné riešenia, nie ešte v týchto časoch,“ dodala s tým, že vlaňajšie parlamentné voľby sa pre veľkú časť voličov javili ako nádej a zmena. „V súčasnosti sa namiesto týchto pojmov medzi ľuďmi skloňujú skôr beznádej a iracionalita. Sme svedkami azda najväčšej nedôvery verejnosti voči jednej z kľúčových inštitúcii, k vláde. Veľmi podobne na tom je Národná rada SR,“ zhrnula.
Podľa sociologičky čísla preferencií z posledných prieskumov sú alarmujúce, nie však prekvapivé. Väčšina občanov je totiž priamo či nepriamo konfrontovaná s dennodenným chaosom, hnevom, neistotou a nekultivovanosťou. „Tento štýl komunikácie či vládnutia je pre ľudí extrémne zaťažujúci,“ spomenula. „Ťažko sa hľadá politická alebo ekonomická oblasť, ktorá by ľudí povzbudzovala, dávala im nádej alebo ešte ideálnejšie ponúkala konkrétne riešenia. Dôvera sa dá získať prvotnou snahou a ukážkou ideálneho správania, musí sa však na nej kontinuálne pracovať a napĺňať očakávania. V opačnom prípade sa rýchlo stráca a veľmi ťažko získava naspať,“ poznamenala.
Popri týchto veciach tiež upozorňuje na to, že už vyše roka žijeme život mimoriadne odkázaný na štátne rozhodnutia. Deti majú obmedzené vzdelanie, chudobní sa stávajú chudobnejšími, podnikatelia sú limitovaní, zdravotníctvo kolabuje. „Objektívne to síce sú dôsledky koronakrízy aj v iných krajinách, naša spoločnosť sa však popri tomto obrovskom probléme nemá na koho obrátiť,“ podotkla. „Ľudia od vlády očakávajú riešenie problémov a sú skôr svedkami riešenia problémov vlády. Trvá to už neprimerane dlho a pre občana je takmer nemožné filtrovať to,“ doplnila.
Ako ďalej pripomenula, v stave, keď je spoločnosť takto frustrovaná, znechutená a domotivovaná, sa ťažko odhaduje napríklad aj spoločenská nálada a správanie v prípade predčasných volieb. „Ľuďom totiž ubúda energia na sledovanie politických tém,“ vysvetlila. „Dôvera v spoločnosti je mimoriadne dôležitý element, vďaka ktorému sa ľudom v krajine žije pokojne. Vďaka nemu sa dajú napĺňať spoločné hodnoty či ciele a v neposlednom rade žiť podľa morálnych predstáv,“ ukončila sociologička.
