Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Upozornila na to v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, keď je na Slovensku zatvorená väčšina materských aj základných škôl.
Autor TASR
Nitra 19. februára (TASR) – Obmedzená až žiadna socializácia deťom, predovšetkým v predškolskom veku, v súčasnosti neprospieva a brzdí ich vývoj vo viacerých parametroch. „Sú to komunikácia, nadväzovanie vzťahov, riešenie konfliktov a aj kreativita,“ uviedla pre TASR sociologička Marcela Šarvajcová z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Upozornila na to v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, keď je na Slovensku zatvorená väčšina materských aj základných škôl.
Ako dodala, najmenšie deti zameškané neskôr určite dobehnú. „Môžu mať však problém opätovnej aklimatizácie v prostredí škôlky, keďže dlhodobo sú len v spoločnosti rodičov, prípadne súrodencov,“ pripomenula s tým, že netreba zabúdať na nový a dôležitý aspekt ich domáceho prostredia, čo je home office ich rodičov. „Ak si spoločnosť myslí, že dieťa je doma a celý deň sa s ním niekto hrá, je to veľakrát mylná predstava,“ pokračovala a doplnila, že od rodičov, ktorí pracujú z domu, sa vyžaduje plné pracovné nasadenie. „Príkladom sú tí, ktorí pracujú napríklad v korporátoch. Celý deň majú slúchadlá na ušiach a takmer nepretržité telefónne hovory. Takže okrem toho, že dieťa nemá prístup k skupine rovesníkov, žije ešte aj pracovnú dobu svojho rodiča a v tomto čase je odkladané do úzadia,“ zhrnula.
Podľa nej pri starších deťoch, ktoré sú pre nový koronavírus doma ešte dlhšie, netreba podceňovať silu technologických závislostí. „Počítač a internet sa stali ich dennými spoločníkmi a takmer jediným prostriedkom pre komunikáciu. Dôsledky toho je vidieť na preplnených linkách dôvery. Následky tejto situácie si niektoré deti odnesú aj do budúcnosti,“ spomenula.
Sociologička tiež upozorňuje na to, že čerpanie pandemického ošetrovného príspevku od štátu je ideálne počas krátkeho obdobia. Dlhodobo však spôsobuje pre slovenské rodiny nielen finančné problémy. „Zvlášť negatívne dopady má táto situácia na matky, ktoré svoju rodinu živia samy. Na Slovensku ich nie je málo a súčasná situácia pre ne nemá východisko,“ podotkla.
„V súčasnosti pracuje z domu veľká časť ekonomicky aktívnej populácie. Rodičia oprávnene cítia vyčerpanie, frustráciu, únavu či pocit vyhorenia. Z tohto kolobehu je jediným riešením otváranie škôlok a škôl. Zriaďovatelia k tomuto kroku pristupujú s rešpektom, rovnako aj rodičov sprevádza strach a silná vôľa ešte vydržať,“ ukončila Šarvajcová.
Ako dodala, najmenšie deti zameškané neskôr určite dobehnú. „Môžu mať však problém opätovnej aklimatizácie v prostredí škôlky, keďže dlhodobo sú len v spoločnosti rodičov, prípadne súrodencov,“ pripomenula s tým, že netreba zabúdať na nový a dôležitý aspekt ich domáceho prostredia, čo je home office ich rodičov. „Ak si spoločnosť myslí, že dieťa je doma a celý deň sa s ním niekto hrá, je to veľakrát mylná predstava,“ pokračovala a doplnila, že od rodičov, ktorí pracujú z domu, sa vyžaduje plné pracovné nasadenie. „Príkladom sú tí, ktorí pracujú napríklad v korporátoch. Celý deň majú slúchadlá na ušiach a takmer nepretržité telefónne hovory. Takže okrem toho, že dieťa nemá prístup k skupine rovesníkov, žije ešte aj pracovnú dobu svojho rodiča a v tomto čase je odkladané do úzadia,“ zhrnula.
Podľa nej pri starších deťoch, ktoré sú pre nový koronavírus doma ešte dlhšie, netreba podceňovať silu technologických závislostí. „Počítač a internet sa stali ich dennými spoločníkmi a takmer jediným prostriedkom pre komunikáciu. Dôsledky toho je vidieť na preplnených linkách dôvery. Následky tejto situácie si niektoré deti odnesú aj do budúcnosti,“ spomenula.
Sociologička tiež upozorňuje na to, že čerpanie pandemického ošetrovného príspevku od štátu je ideálne počas krátkeho obdobia. Dlhodobo však spôsobuje pre slovenské rodiny nielen finančné problémy. „Zvlášť negatívne dopady má táto situácia na matky, ktoré svoju rodinu živia samy. Na Slovensku ich nie je málo a súčasná situácia pre ne nemá východisko,“ podotkla.
„V súčasnosti pracuje z domu veľká časť ekonomicky aktívnej populácie. Rodičia oprávnene cítia vyčerpanie, frustráciu, únavu či pocit vyhorenia. Z tohto kolobehu je jediným riešením otváranie škôlok a škôl. Zriaďovatelia k tomuto kroku pristupujú s rešpektom, rovnako aj rodičov sprevádza strach a silná vôľa ešte vydržať,“ ukončila Šarvajcová.
