Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sociologička Marcela Šarvajcová ďalej pripomenula, ignorovanie sčítania alebo poskytnutie nepravdivých informácii nemá význam.
Autor TASR
Nitra 13. marca (TASR) – Sčítanie obyvateľov, domov a bytov je pre spoločnosť a jej ďalšie smerovanie mimoriadne dôležité, zvlášť pre zlepšenie infraštruktúry, poskytovania služieb pre seniorov či počtu škôl a škôlok. „Aj keď mu v súčasnosti ľudia nevenujú primárnu pozornosť, je to zber dát, ktorý je len raz za desať rokov, a je pre obyvateľov významný aj v oblasti rozdelenia podielových daní,“ povedala pre TASR sociologička Marcela Šarvajcová z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
„Ak má občan očakávania skvalitnenia života v danom meste, je korektné, aby sa k nemu oficiálne prihlásil. Príkladom môžu byť materské školy,“ podotkla. „Mestá na základe sčítania vedia, koľko ľudí, v akom veku a počtom detí žije v danej lokalite a vedia tak efektívnejšie prispôsobiť jej ďalšie smerovanie,“ dodala s tým, že na to však potrebujú dostať financie, ktoré sa odvíjajú od prihláseného trvalého pobytu. „Podobne je to s očakávaniami v prípade úpravy ciest, verejného osvetlenia, parkovacích miest,“ zhrnula.
Podľa sociologičky sčítanie obyvateľstva má zmysel pre všetky obce, zvlášť však pre hlavné mesto SR Bratislavu. „Posledné sčítanie ukázalo, že ľudia do Bratislavy prišli žiť a pracovať, trvalý pobyt si však nechali napríklad v rodnej obci,“ spomenula. „Ak teda chceme napríklad na sociálnych sieťach kritizovať samosprávu, že nám z kapacitných dôvodov nezobrali dieťa do škôlky, cesty sú rozbité a verejné priestranstvá nie sú dokonale upravené, je namieste si položiť otázku, či som sa správne, pravdivo a zodpovedne sčítal. Je to minimum, čo pre zlepšenie svojho okolia vieme spraviť. Zaberie nám to pár minút, je to bezpečnou elektronickou formou a okrem toho je to aj povinné,“ poznamenala.
Popri týchto veciach tiež sociologička upozorňuje na to, že sčítanie má veľký dosah na národnostné menšiny. „Ukáže nám napríklad jazykovú rôznorodosť, čo je potrebné vnímať v pozitívnom svetle. Počet osôb hlásiacich sa k jednotlivým menšinám sa odrazí napríklad v používaní materinského jazyka ako úradného alebo v dotácii na ich kultúrne podujatia,“ vysvetlila. „V neposlednom rade má tento zber pomôcť vytvoriť pravdivý obraz o náboženskom stave obyvateľstva, preto je dôležité aj pre jednotlivé cirkvi,“ doplnila.
Ako ďalej pripomenula, ignorovanie sčítania alebo poskytnutie nepravdivých informácii nemá význam. „Občania by sa v prvom rade mali chcieť sčítať pre seba a zlepšenie kvality a adresnosti rozhodnutí týkajúcich sa komunity, v ktorej žijú,“ uviedla. „Nesčítavame sa iba my, sčítavajú sa aj ostatné krajiny Európy a sveta, a preto na základe výsledkov vieme porovnávať trendy v jednotlivých krajinách napríklad v rodinnom stave, vo vzdelanostnej štruktúre, pracovnej migrácii a podobne,“ ukončila sociologička.
„Ak má občan očakávania skvalitnenia života v danom meste, je korektné, aby sa k nemu oficiálne prihlásil. Príkladom môžu byť materské školy,“ podotkla. „Mestá na základe sčítania vedia, koľko ľudí, v akom veku a počtom detí žije v danej lokalite a vedia tak efektívnejšie prispôsobiť jej ďalšie smerovanie,“ dodala s tým, že na to však potrebujú dostať financie, ktoré sa odvíjajú od prihláseného trvalého pobytu. „Podobne je to s očakávaniami v prípade úpravy ciest, verejného osvetlenia, parkovacích miest,“ zhrnula.
Podľa sociologičky sčítanie obyvateľstva má zmysel pre všetky obce, zvlášť však pre hlavné mesto SR Bratislavu. „Posledné sčítanie ukázalo, že ľudia do Bratislavy prišli žiť a pracovať, trvalý pobyt si však nechali napríklad v rodnej obci,“ spomenula. „Ak teda chceme napríklad na sociálnych sieťach kritizovať samosprávu, že nám z kapacitných dôvodov nezobrali dieťa do škôlky, cesty sú rozbité a verejné priestranstvá nie sú dokonale upravené, je namieste si položiť otázku, či som sa správne, pravdivo a zodpovedne sčítal. Je to minimum, čo pre zlepšenie svojho okolia vieme spraviť. Zaberie nám to pár minút, je to bezpečnou elektronickou formou a okrem toho je to aj povinné,“ poznamenala.
Popri týchto veciach tiež sociologička upozorňuje na to, že sčítanie má veľký dosah na národnostné menšiny. „Ukáže nám napríklad jazykovú rôznorodosť, čo je potrebné vnímať v pozitívnom svetle. Počet osôb hlásiacich sa k jednotlivým menšinám sa odrazí napríklad v používaní materinského jazyka ako úradného alebo v dotácii na ich kultúrne podujatia,“ vysvetlila. „V neposlednom rade má tento zber pomôcť vytvoriť pravdivý obraz o náboženskom stave obyvateľstva, preto je dôležité aj pre jednotlivé cirkvi,“ doplnila.
Ako ďalej pripomenula, ignorovanie sčítania alebo poskytnutie nepravdivých informácii nemá význam. „Občania by sa v prvom rade mali chcieť sčítať pre seba a zlepšenie kvality a adresnosti rozhodnutí týkajúcich sa komunity, v ktorej žijú,“ uviedla. „Nesčítavame sa iba my, sčítavajú sa aj ostatné krajiny Európy a sveta, a preto na základe výsledkov vieme porovnávať trendy v jednotlivých krajinách napríklad v rodinnom stave, vo vzdelanostnej štruktúre, pracovnej migrácii a podobne,“ ukončila sociologička.
