Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Skládka toxického odpadu predstavuje najväčšiu hrozbu pre to najcennejšie čo máme, pre zásoby pitnej vody na Žitnom ostrove, uviedol László Sólymos.
Autor TASR
Bratislava 7. februára (TASR) - Sanácia bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni mohla byť v tomto roku skončená, keby sa na ministerstve životného prostredia postupovalo v tempe, ako v rokoch 2016 až 2020. Vyhlásil to bývalý šéf envirorezortu a predseda republikovej rady mimoparlamentnej strany Aliancia László Sólymos, podľa ktorého ide o ľahostajnosť dočasne povereného ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽANO).
"Skládka toxického odpadu predstavuje najväčšiu hrozbu pre to najcennejšie čo máme, pre zásoby pitnej vody na Žitnom ostrove," uviedol Sólymos. Poukázal, že vo Vrakuni sa nič nedeje a na mieste vzniká nová čierna skládka.
Rozumie rozhorčeniu starostov dotknutých obcí zo Žitného ostrova, ktorí na utorkovej tlačovej konferencii poukázali, že znečistenie sa netýka len ich obcí, ale ťahá sa ďalej do Dunaja. Podľa Sólymosa stratili desať rokov. "Mal som Jána Budaja za politika so silným vzťahom k životnému prostrediu a bratislavskému regiónu. Ale musím povedať, že som sa mýlil," poznamenal.
Tvrdí, že drvivú časť práce mal Budaj hotovú ešte predtým, ako si prvýkrát sadol do ministerského kresla. Vo Vrakuni prebehol podľa Sólymosa geologický prieskum, vypracovaný bol sanačný projekt, rovnako bolo zaistené aj financovanie z eurofondov a rozbehnuté boli všetky potrebné konania. "Dokonca už prebehli aj prvé terénne úpravy v tejto lokalite, lebo sme si mysleli, že sa začne s prácou onedlho," skonštatoval.
Pri nástupe Budaja do úradu sa však podľa Sólymosa všetko zastavilo. "A to z jediného dôvodu, lebo ministerstvo nevyplatilo pár desať tisíc eur dvom vlastníkom za vyvlastnenie pozemkov," vysvetlil. Priblížil, že stavebné povolenie bolo následne zrušené a sedemročná práca ľudí "išla do koša".
Zrušenie sanačných práv sa podľa neho netýka len Vrakune, ale aj ďalších regiónov Slovenska. "Nesanuje sa normálne Predajná, len sa prenáša znečistenie a nikto nevie kam," poznamenal. Rovnako sa podľa neho neriešia rozbehnuté sanácie napríklad v Kežmarku a Nových Zámkoch. Sólymos vyzval ministra, aby vysvetlil "ako, kedy, za aké peniaze a akým spôsobom chce odstrániť túto hrozbu".
Budaj sa prednedávnom pre TASR vyjadril, že začiatok sanačných prác vrakunskej skládky brzdia zdĺhavé procesy, najmä majetkovoprávne vyrovnanie pozemkov. Ubezpečil, že envirorezort koná a v krátkej dobe zverejní návrh ďalšieho postupu.
Na skládke, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.
"Skládka toxického odpadu predstavuje najväčšiu hrozbu pre to najcennejšie čo máme, pre zásoby pitnej vody na Žitnom ostrove," uviedol Sólymos. Poukázal, že vo Vrakuni sa nič nedeje a na mieste vzniká nová čierna skládka.
Rozumie rozhorčeniu starostov dotknutých obcí zo Žitného ostrova, ktorí na utorkovej tlačovej konferencii poukázali, že znečistenie sa netýka len ich obcí, ale ťahá sa ďalej do Dunaja. Podľa Sólymosa stratili desať rokov. "Mal som Jána Budaja za politika so silným vzťahom k životnému prostrediu a bratislavskému regiónu. Ale musím povedať, že som sa mýlil," poznamenal.
Tvrdí, že drvivú časť práce mal Budaj hotovú ešte predtým, ako si prvýkrát sadol do ministerského kresla. Vo Vrakuni prebehol podľa Sólymosa geologický prieskum, vypracovaný bol sanačný projekt, rovnako bolo zaistené aj financovanie z eurofondov a rozbehnuté boli všetky potrebné konania. "Dokonca už prebehli aj prvé terénne úpravy v tejto lokalite, lebo sme si mysleli, že sa začne s prácou onedlho," skonštatoval.
Pri nástupe Budaja do úradu sa však podľa Sólymosa všetko zastavilo. "A to z jediného dôvodu, lebo ministerstvo nevyplatilo pár desať tisíc eur dvom vlastníkom za vyvlastnenie pozemkov," vysvetlil. Priblížil, že stavebné povolenie bolo následne zrušené a sedemročná práca ľudí "išla do koša".
Zrušenie sanačných práv sa podľa neho netýka len Vrakune, ale aj ďalších regiónov Slovenska. "Nesanuje sa normálne Predajná, len sa prenáša znečistenie a nikto nevie kam," poznamenal. Rovnako sa podľa neho neriešia rozbehnuté sanácie napríklad v Kežmarku a Nových Zámkoch. Sólymos vyzval ministra, aby vysvetlil "ako, kedy, za aké peniaze a akým spôsobom chce odstrániť túto hrozbu".
Budaj sa prednedávnom pre TASR vyjadril, že začiatok sanačných prác vrakunskej skládky brzdia zdĺhavé procesy, najmä majetkovoprávne vyrovnanie pozemkov. Ubezpečil, že envirorezort koná a v krátkej dobe zverejní návrh ďalšieho postupu.
Na skládke, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.
