Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Invázne druhy ohrozujú nielen pôvodné druhy rastlín či živočíchov, vplývať môžu aj na zdravie ľudí.
Autor TASR
Vígľaš 6. decembra (TASR) - Na každú inváznu nepôvodnú rastlinu existujú rôzne postupy, ktorými sa dá odstrániť. Sú to napríklad kosenie, vykopávanie a odstrániť ich možno aj strihaním častí, ktorými sa množia. TASR to na seminári vo Vígľaši o aktualitách zo sveta týchto druhov povedal Pavol Mereďa z Botanického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Invázne druhy ohrozujú nielen pôvodné druhy rastlín či živočíchov, vplývať môžu aj na zdravie ľudí. Mnohé v súčasnosti tvoria rozsiahle porasty, najmä v okolí vodných tokov, ciest alebo na neudržiavaných pozemkoch. Efektívnou metódou je podľa Mereďu aj postriekanie špeciálnymi prípravkami. Ako uviedol, ich nevýhodou je však to, že sa nemôžu použiť v blízkosti vodných zdrojov. Možné to nie je ani v prírodných a chránených rezerváciách. Dodal, že existujú aj rôzne injektáže do rastliny a niekedy pomôže aj ručný zber. "Najviac ich je v intravilánoch miest a obcí a potom vedľa tokov. Sú to najmä oblasti na juhu Slovenska," priblížil s tým, že sú to Bratislava a okolie, celé Podunajsko a okolie diaľnic. "Riečne biotopy sú aj v kotlinách Slovenska, povodie Váhu, Hrona a väčších riek," reagoval.
Botanička Martina Gubková Mihaliková zo Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR objasnila, že odborným seminárom chcú jej účastníci šíriť povedomie o týchto rastlinách. "Informácií je veľa, medzi ľuďmi sú však málo rozšírené," podotkla. Legislatíva o tejto oblasti je z roku 2019 a podľa nej vzdelávaniu verejnosti zabránila aj pandémia nového koronavírusu. Spomenula, že pripravujú aj mobilnú aplikáciu, ktorá občanov s týmito rastlinami oboznámi.
O možnostiach manažmentu rozšíreného pajaseňa žliazkatého a javorovca jaseňolistého hovorila v stredu vo Vígľaši Valéria Longauerová z Národného lesníckeho centra vo Zvolene. "Z nariadenia Európskej únie sa musíme snažiť o zníženie ich populácie. A to najmä v cenných ochranárskych územiach," vysvetlila s tým, že okrem Podunajska sú aj na hornej Nitre a Východoslovenskej nížine. Potvrdila, že pozorovanie a testovanie možností ich odstránenia robili v Čenskovskej lesostepi v Nitrianskom kraji.
Inváznymi bylinami sú napríklad aj ambrózia palinolistá, zlatobyľ kanadský a zlatobyľ obrovský a rod pohánkovec. Na Slovensku nemajú pôvod a buď ich na naše územie doviezli, alebo sa rozšírili z iných krajín.
Invázne druhy ohrozujú nielen pôvodné druhy rastlín či živočíchov, vplývať môžu aj na zdravie ľudí. Mnohé v súčasnosti tvoria rozsiahle porasty, najmä v okolí vodných tokov, ciest alebo na neudržiavaných pozemkoch. Efektívnou metódou je podľa Mereďu aj postriekanie špeciálnymi prípravkami. Ako uviedol, ich nevýhodou je však to, že sa nemôžu použiť v blízkosti vodných zdrojov. Možné to nie je ani v prírodných a chránených rezerváciách. Dodal, že existujú aj rôzne injektáže do rastliny a niekedy pomôže aj ručný zber. "Najviac ich je v intravilánoch miest a obcí a potom vedľa tokov. Sú to najmä oblasti na juhu Slovenska," priblížil s tým, že sú to Bratislava a okolie, celé Podunajsko a okolie diaľnic. "Riečne biotopy sú aj v kotlinách Slovenska, povodie Váhu, Hrona a väčších riek," reagoval.
Botanička Martina Gubková Mihaliková zo Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR objasnila, že odborným seminárom chcú jej účastníci šíriť povedomie o týchto rastlinách. "Informácií je veľa, medzi ľuďmi sú však málo rozšírené," podotkla. Legislatíva o tejto oblasti je z roku 2019 a podľa nej vzdelávaniu verejnosti zabránila aj pandémia nového koronavírusu. Spomenula, že pripravujú aj mobilnú aplikáciu, ktorá občanov s týmito rastlinami oboznámi.
O možnostiach manažmentu rozšíreného pajaseňa žliazkatého a javorovca jaseňolistého hovorila v stredu vo Vígľaši Valéria Longauerová z Národného lesníckeho centra vo Zvolene. "Z nariadenia Európskej únie sa musíme snažiť o zníženie ich populácie. A to najmä v cenných ochranárskych územiach," vysvetlila s tým, že okrem Podunajska sú aj na hornej Nitre a Východoslovenskej nížine. Potvrdila, že pozorovanie a testovanie možností ich odstránenia robili v Čenskovskej lesostepi v Nitrianskom kraji.
Inváznymi bylinami sú napríklad aj ambrózia palinolistá, zlatobyľ kanadský a zlatobyľ obrovský a rod pohánkovec. Na Slovensku nemajú pôvod a buď ich na naše územie doviezli, alebo sa rozšírili z iných krajín.
