Bratislava 11. marca (TASR) - V prípade, že ľudia nájdu v prírode miesto, ktoré by mohlo byť medvedím brlohom, nemali by sa k nemu približovať, nazerať do neho, ani hádzať do neho kamene, či iné predmety. Mali by sa čo najskôr bez kriku vzdialiť. TASR o tom informoval Jaroslav Slašťan zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého Štátnej ochrany prírody SR.

"Medvedica si vo väčšine prípadov bráni svoje mláďatá a s veľkou pravdepodobnosťou na človeka, ktorého považuje za hrozbu, zaútočí," poznamenal Slašťan.

Tehotná medvedica si pred zaľahnutím a pôrodom upravuje priestor, v ktorom prezimuje a porodí. Hrabaním si ho prispôsobí na vhodnú veľkosť a vystelie ho nalámanými vetvami či suchou trávou, opisuje Slašťan. Najčastejšie využíva skalné dutiny a previsy, miesta pod vývratmi stromov alebo aj pod rastúcimi stromami, priblížil.

Medvedice vrhajú svoje mláďatá na prelome januára a februára. Samica rodí raz za dva až tri roky, najčastejšie dve alebo tri medvieďatá, zriedkavo štyri, výnimočne až päť. "Po narodení mláďat medvedia matka brloh neopúšťa, len vo veľmi zriedkavých prípadoch. Medvieďatá sú po narodení slepé, hluché a pokryté krátkou juvenilnou srsťou, preto by bez telesného tepla svojej matky zahynuli," uviedol Slašťan. Dodal, že mláďatá sú málo pohyblivé a prijímajú iba materinské mlieko.

Prvé týždne matka od mláďat neodchádza. Ak tak urobí, tak len v blízkosti brloha, aby mala svoje deti pod dohľadom. Slašťan hovorí, že medvieďatá prvýkrát opúšťajú brloh asi v troch mesiacoch, teda koncom apríla až v máji.

"V tom čase sú už pohybovo schopné, dostatočne osrstené a zvládajú kratšie presuny. Aj po opustení brloha sa do troch až osem mesiacov živia materským mliekom, ale postupne prijímajú aj pevnú stravu, spočiatku prevažne rastlinnú potravu," povedal Slašťan s tým, že mláďatá ostávajú s matkou do tretieho roku života.