Proti návrhu zonácie sa v regióne Muránskej planiny pripravuje aj petícia.
Autor TASR
Bratislava 26. apríla (TASR) - Odbor starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Banská Bystrica v súčasnosti prerokováva pripomienky k zonácii Národného parku (NP) Muránska planina. Pre TASR to uviedla Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR.
"Pracovné stretnutia k pripomienkam, zvolávané podľa jednotlivých subjektov, boli zo strany okresného úradu až do odvolania z dôvodu pandémie zrušené, preto sú pripomienky zatiaľ len predbežne vyhodnocované a analyzované," priblížila manažérka pre komunikáciu ŠOP Anna Weissová.
ŠOP sa stretla aj so štátnym podnikom Lesy SR, ktoré majú NP Muránska planina v územnej pôsobnosti. "Na stretnutí bola dosiahnutá zhoda na všetkých zásadných otázkach týkajúcich sa zonácie," povedala Weissová.
ŠOP vysvetľuje, že najprv sa musia oficiálne prerokovať pripomienky za účasti okresného úradu, až potom je možné prerokovaný návrh zonácie predložiť na ministerstvo životného prostredia. Ten bude následne predložený na schválenie vláde SR.
"ŠOP je momentálne len v pozícii odbornej organizácie a samotné konanie je plne v kompetencii okresného úradu v sídle kraja a Ministerstva životného prostredia SR," poznamenala Weissová.
Proti zonácii NP sa postavili Mestské lesy Tisovec, ktoré chceli územie prekategorizovať na prírodný park. Z ich strany sa vzniesli aj pripomienky, ktoré sa spolu s ostatnými spracovávajú do návrhu zonácie a programu starostlivosti o NP Muránska planina. "K sporným otázkam budú, keď to situácia dovolí, zvolané zo strany okresného úradu jednotlivé stretnutia, keďže v zmysle zákona musia byť pripomienky prerokované," podotkla Weissová.
Proti návrhu zonácie sa v regióne Muránskej planiny pripravuje aj petícia. Ako TASR informoval riaditeľ Mestských lesov Tisovec Karol Kubíni znenie petície je pripravené, avšak pre opatrenia proti novému koronavírusu sa jej vyhlásenie zatiaľ neuskutočnilo.
Po zonácii sa môže NP Muránska planina stať historicky prvým národným parkom na Slovensku, ktorý bude spĺňať vysoké medzinárodné štandardy. Až 50 percent národného parku má tvoriť bezzásahové územie. Z toho 93 percent tejto najprísnejšie chránenej zóny leží na štátnych pozemkoch v správe Lesov SR. Územie zároveň predstavuje jedno z najvýznamnejších útočísk pre hlucháňa.
"Pracovné stretnutia k pripomienkam, zvolávané podľa jednotlivých subjektov, boli zo strany okresného úradu až do odvolania z dôvodu pandémie zrušené, preto sú pripomienky zatiaľ len predbežne vyhodnocované a analyzované," priblížila manažérka pre komunikáciu ŠOP Anna Weissová.
ŠOP sa stretla aj so štátnym podnikom Lesy SR, ktoré majú NP Muránska planina v územnej pôsobnosti. "Na stretnutí bola dosiahnutá zhoda na všetkých zásadných otázkach týkajúcich sa zonácie," povedala Weissová.
ŠOP vysvetľuje, že najprv sa musia oficiálne prerokovať pripomienky za účasti okresného úradu, až potom je možné prerokovaný návrh zonácie predložiť na ministerstvo životného prostredia. Ten bude následne predložený na schválenie vláde SR.
"ŠOP je momentálne len v pozícii odbornej organizácie a samotné konanie je plne v kompetencii okresného úradu v sídle kraja a Ministerstva životného prostredia SR," poznamenala Weissová.
Proti zonácii NP sa postavili Mestské lesy Tisovec, ktoré chceli územie prekategorizovať na prírodný park. Z ich strany sa vzniesli aj pripomienky, ktoré sa spolu s ostatnými spracovávajú do návrhu zonácie a programu starostlivosti o NP Muránska planina. "K sporným otázkam budú, keď to situácia dovolí, zvolané zo strany okresného úradu jednotlivé stretnutia, keďže v zmysle zákona musia byť pripomienky prerokované," podotkla Weissová.
Proti návrhu zonácie sa v regióne Muránskej planiny pripravuje aj petícia. Ako TASR informoval riaditeľ Mestských lesov Tisovec Karol Kubíni znenie petície je pripravené, avšak pre opatrenia proti novému koronavírusu sa jej vyhlásenie zatiaľ neuskutočnilo.
Po zonácii sa môže NP Muránska planina stať historicky prvým národným parkom na Slovensku, ktorý bude spĺňať vysoké medzinárodné štandardy. Až 50 percent národného parku má tvoriť bezzásahové územie. Z toho 93 percent tejto najprísnejšie chránenej zóny leží na štátnych pozemkoch v správe Lesov SR. Územie zároveň predstavuje jedno z najvýznamnejších útočísk pre hlucháňa.