Banská Bystrica 2. februára (TASR) - Stav mokradí úzko súvisí s kvalitou života ľudí. Stáročia boli od nich závislí a čerpali z nich obživu. Rýchla urbanizácia, ako aj neudržateľné poľnohospodárstvo sa však stali hlavnou príčinou devastácie mokraďových lokalít vo svete. Poukázala na to Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR pri príležitosti Svetového dňa mokradí, ktorý pripadá na piatok 2. februára.

Dodáva, že ani Slovensko nie je výnimkou. Hovorkyňa ŠOP SR Kristína Bocková uviedla, že na Slovensku máme niekoľko typov mokradí. Objasnila, že 14 lokalít zaradili do Zoznamu mokradí medzinárodného významu Ramsarského dohovoru. "Hovoríme im ramsarské lokality a patria sem Parížske močiare, Alúvium Rudavy, Domica, Jaskyne Demänovskej doliny i Dunajské luhy," spomenula s tým, že sú to aj Moravské luhy, Mokrade Oravskej kotliny i rieka Orava a jej prítoky. Patria tam aj Senné - rybníky, Šúr, Latorica, Poiplie, Tisa a Mokrade Turca.

Mokrade plnia dôležitú funkciu a sú pre človeka a ekosystém prospešné. Sú schopné filtrovať vodu a vytvárať jej zásoby, slúžia ako ochrana pred búrkami a povodňami, dokážu ukladať uhlík a viažu na seba bohatú biodiverzitu.

Svetový deň mokradí sa oslavuje 2. februára od roku 1976. V tento deň v roku 1971 bol v iránskom meste Rámsar podpísaný dohovor o mokradiach - medzinárodná zmluva na ochranu a trvalú udržateľnosť mokradí. Na tzv. ramsarskom zozname je vyše 2000 lokalít mokradí medzinárodného významu, medzi nimi aj 14 slovenských.