Bratislava 28. mája (TASR) - Európska únia (EÚ) nemôže byť "podržtaškou" pre iné mocnosti. Jej politika musí byť silná a nezávislá. Ak chce byť strážcom mieru v Európe, musí mať k tomu aj donucovacie prostriedky, okrem iného i vlastnú európsku armádu. V rozhovore pre TASR to skonštatovala strana Spájame občanov Slovenska (SOSK), ktorá sa uchádza o hlasy voličov v júnových eurovoľbách platformou Sedem statočných žien. Rozhovor je súčasťou série rozhovorov s politickými subjektmi, ktoré kandidujú vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP).



-Aké sú hlavné priority vašej strany pre voľby do EP? V čom môže EP pomôcť Slovensku?-



Naša politická strana je novou stranou, nezaťaženou kauzami, vstupuje a podieľa sa na kampani do eurovolieb netradičnou formou, a to platformou Sedem statočných žien, nezávislých kandidátok bez politickej príslušnosti. Občianskych aktivistov, ktorí majú za sebou skúsenosti a výsledky na participácii občanov pri tvorbe, realizácii a kontrole verejnej politiky. Občanov, ktorým nie je ľahostajné kde a ako žijú a ako budú žiť ich deti.

Eurovoľby sú pre nás príležitosťou zapojiť sa do zmeny myslenia, ale i konania európskych štruktúr a dať odpoveď, či je EÚ ešte demokratickou inštitúciou. Inštitúciou, ktorá si ctí hodnoty slobody, solidarity a ľudských práv alebo sa stáva už len autokratickým, centrálnym štátnym orgánom mimo demokratickej kontroly, strácajúca legitimitu. Len spoločne, v duchu vzájomného rešpektu a spolupráce, bez vnucovania vôle iným, možno nájsť nové hodnoty, ktoré Európu vnútorne posilnia a vzbudia rešpekt obyvateľov. Inak hrozí EÚ rozpad.

Sme presvedčení, že musia prísť noví, nezaťažení politici, ktorí ozdravia Európu a dajú jej nové impulzy a smer v záujme súčasných celosvetových trendov. Sme svedkami, že ľudstvo vstupuje do novej éry rýchleho rozvoja a rozsiahlych transformácií, ako informatizácia, digitalizácia, robotizácia s využívaním umelej inteligencie, ekonomická globalizácia a unipolarizácia sveta s narastajúcim nebezpečím globálnej nadvlády. Táto doba nie je dobou politických zmien, ale zmenou samotnej politiky, v prospech všetkých ľudí.

Žijeme vo zvláštnej dobe, kde je vojna viac ako mier, zbrane viac ako chlieb. Vojna plodí nenávisť, násilie a teror, ktoré vyhrocujú spoločenskú atmosféru a politickú motiváciu s možnosťou vyústiť aj do ohavných skutkov proti ľudskosti a základným demokratickým princípom, ako sa to stalo u nás pri atentáte na premiéra. Zabíjanie už musí skončiť. Náš program do eurovolieb je obsiahnutý v troch pilieroch, a to zápas o silnejšiu, občiansku a suverénnu Európu v trvalom mieri.

Silnejšia Európa - vyjadruje zápas za silné európske štáty, prosperujúcu Európu a tým dosiahnutie spokojnosti jej občanov. To znamená návrat k základným pilierom, na ktorých bola postavená politika EÚ - konať sociálne zodpovedne, ekologicky prijateľne a ekonomicky prosperujúco v prospech občanov, a to ruka v ruke s mierovou politikou. Musí prestať doba, aby politika bola nadradená obchodným a ekonomickým atribútom trhu, diktátu obchodných búrz a špekulatívneho kapitálu. Musí tiež skončiť prehnaná byrokracia a diskriminácia dotačných politík v poľnohospodárskom sektore. EÚ je najväčším zoskupením krajín s takmer pol miliardou občanov, a preto nemôže byť "podržtaškou" pre iné mocnosti, ale musí robiť vlastnú, silnú a nezávislú politiku.

Občianska Európa - musí sa skončiť doba, že politika EÚ sa robí pre politikov, ktorí sú vazalmi politickej a ekonomickej oligarchie. Politici musia začať robiť politiku pre občanov, ktorí im ako vlastníci iba prepožičali moc. Politici sa musia riadiť rešpektom voči občanovi na báze slušnosti, tolerancie, ohľaduplnosti, solidarity, úcty, novej etiky, humanity a morálky. EÚ sa musí v tomto smere rozvíjať a posilňovať participáciu občanov na tvorbe, správe a kontrole vecí verejných.

Suverénna Európa - ak chce EÚ byť strážcom mieru v Európe, musí mať k tomu i donucovacie prostriedky na jeho zabezpečenie, okrem iného aj vlastnú európsku armádu pre efektívnejšiu obranu voči vonkajšiemu agresorovi, čo je i predpokladom suverénnej zahraničnej politiky. Zdieľame v tomto smere aj odkaz bývalého francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaulla, ktorý bol hybnou silou pri zrode európskej integrácie. Odmietal však, aby sa EÚ formovala ako nejaký superštát, ale ako spoločenstvo suverénnych republík s dôsledným dodržiavaním práva veta pri demokratickom rozhodovaní.



-Čo priniesla EÚ občanom, kam sa Slovensko posunulo za 20 rokov členstva v Únii?-



Pri vstupe Slovenska do EÚ vládol entuziazmus. Očakávania sa naplnili v širšej alebo čiastočnej miere, závisí od uhla pohľadu pri ich hodnotení. Môžeme však konštatovať, že byť 20 rokov v EÚ je pre Slovensko prínosným. Napríklad zvýšil sa dvojnásobne náš národný dôchodok, dvojnásobne klesla nezamestnanosť a z európskych zdrojov sme čerpali 30 miliárd. Nejde však len o vnútornú prosperitu, ale hrdosť byť v spoločnej rodine, byť súčasťou demokratickej spoločnosti EÚ, využívať možnosti slobody voľného pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Ľuďom dáva lepšiu kvalitu života napríklad výstavba diaľnic v plnej šírke realizovaná z EÚ zdrojov či rozvoj infraštruktúry najmä v mestách a obciach.

Súčasne však stále existuje nostalgia najmä u starších ľudí, že prišli o istoty, napríklad pri poskytovaní kvality zdravotnej starostlivosti, bytovej politiky, solidarity, pomoci zo strany štátu a sociálnych istôt. Dnes je možné tieto istoty dosiahnuť, ale predovšetkým vlastným pričinením. Niektoré, napríklad pre mladé rodiny vo vlastnom bývaní, sú ešte stále nedosiahnuteľné. Obdobne často aj v štandarde dentálnej starostlivosti.

Pri zhrnutí negatív a pozitív môžeme jednoznačne konštatovať, že pozitíva prevládajú a ich prehlbovanie bude závisieť len od nás. Preto sme sa rozhodli vstúpiť do volieb v europarlamente s platformou Sedem statočných žien a urobiť všetko preto, aby sme mohli budovať spoločne EÚ v mieri ako základný predpoklad hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Nestačí len využívať benefity, ale treba aj dodržiavať pravidlá, byť súčasťou spoločenstva, ktorého pravidlá tvoria najmä otázky právneho štátu, ľudských práv a zahraničnej politiky.

Pritom všetkom presadzovať, že záujem a prosperita Slovenska musí byť u nás na prvom mieste. Musí skončiť prepieranie žabomyších vojen vždy po voľbách medzi opozíciou a koalíciou na pôde europarlamentu. Zo strany politikov musí prestať ohováranie a treba začať spoločne obhajovať Slovensko v Bruseli. Inač povedané, čo sa doma navarí, to sa aj doma zje.

Záverom možno konštatovať, že napĺňanie základných istôt definované politikou EÚ je len prostriedkom, ale jeho cieľ musí byť v rukách a činoch jednotlivých členských štátov a ich občanov, vrátane Slovenska. Myšlienka zrodu EÚ, ako ju definoval pred 70-timi rokmi Robert Schuman, je unikátnym projektom, ktorý sa za pochodu rozvíja a k tomu je potrebná cielená edukácia v tomto smere.



-V akej politickej frakcii EP chce vaša strana pôsobiť v prípade zvolenia?-



Rozhodneme sa až po kreovaní nového európskeho parlamentu, pričom nemožno vylúčiť nový pomer síl medzi jednotlivými frakciami. V súčasnosti je v europarlamente sedem frakcií, a to od liberálnej cez sociálnu demokraciu, konzervatívne a až ultrapravicové strany. Vstúpime do frakcie, ktorá bude mať reálnu váhu pri rozhodovacích procesoch v prospech občanov EÚ a presadzovaní mierovej politiky.





UPOZORNENIE: TASR požiadala o rozhovor všetky kandidujúce subjekty.