Bratislava 17. decembra (TASR) - Vláda by mala novelou kompetenčného zákona zaviazať Slovenskú akadémiu vied (SAV), ale aj vysoké školy, aby ich vedeckí pracovníci mali priamo za povinnosť podieľať sa nielen na základnom, ale aj na aplikovanom výskume pre potreby praxe. Myslí si to predseda Klubu 500 Vladimír Soták.

Časť peňazí by mala SAV podľa neho dostať od firiem, pre ktoré na základe objednávok bude robiť výskum podľa potrieb praxe. "V tom by som chcel podporiť doterajšie aktivity predsedu SAV Jaromíra Pastoreka, s ktorým zamestnávatelia viedli plodné diskusie. Ide o človeka, ktorý sa pozerá do budúcnosti. Dnes ešte SAV čerpá prostriedky z eurofondov. Po roku 2020, keď ich dočerpáme, budeme mať k dispozícii len financie zo štátneho rozpočtu, ktoré naplní 1,7 milióna ľudí a 3,6 milióna ho čerpá. Budeme mať súkromné zdroje a budeme mať záujem aj o to, aby akadémia vied fungovala ďalej," poznamenal pre TASR Soták.

Slovensko podľa neho nebude mať inú možnosť, ako využiť vedecké kapacity na to, aby sme udržali zamestnanosť a konkurencieschopnosť slovenského priemyslu. V tom by podľa predsedu Klubu 500 mali významnou mierou pomôcť nielen vedeckí pracovníci SAV, ale aj vysokých škôl. "Našich vedcov by malo zaujímať, či výskumy prezentované v zahraničí pomôžu udržať zamestnanosť v oblastiach Slovenska s vysokou nezamestnanosťou," konštatoval.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) uvítala iniciatívy, ktoré sú zakotvené v Stratégii výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky (RIS3), schválenej v októbri 2013.

"Podľa stratégie by pri podnikoch mali vznikať výskumno-vývojové pracoviská. Takto príde k žiaducemu transferu výsledkov výskumu SAV, vysokých škôl a ústavov do praxe tak, aby sa zvyšovala konkurencieschopnosť našich zamestnávateľov," povedal pre TASR člen prezídia AZZZ Peter Klamo. Kvalita spolupráce je podľa neho ovplyvnená oboma stranami, tak zamestnávateľmi, ako aj vedeckou obcou.

"Zamestnávatelia nemajú vo zvyku obracať sa na výskumné pracoviská na Slovensku, zadania si nechávajú riešiť priamo dodávateľmi technológií zo zahraničia. Naopak máme poznatky, že časť výskumu končí v šuplíkoch a nemá reálnu odozvu v našom priemysle. Treba tiež povedať, že niektoré špičkové výskumné pracoviská pracujú pre zahraničné firmy. V podstate takto výsledky podporované z našich alebo európskych zdrojov určených pre nás sú uplatňované mimo Slovenska, niekedy aj mimo Európskej únie," upozornil Klamo.

Pripomenul, že sme vo financovaní vedy na konci rebríčka Európskej únie, a ani podiel investícií od podnikateľskej sféry nie je dostatočný. "Podniky núti konkurencia investovať do výskumu a vývoja, len to takto nevykazujú. Vykazujeme to ako bežné štandardné náklady," priblížil. Domnieva sa, že novela zákona o dani z príjmov, ktorá sa začne uplatňovať začiatkom budúceho roka, bude zamestnávateľov motivovať vykazovať špeciálne investície do vedy a výskumu, pretože si ich budú môcť uplatniť v takzvaných super odpisoch z daňového základu. "Už to bude dávať zmysel, všade okolo táto podpora je," dodal.