Bratislava 6. decembra (TASR) – Špeciálni prokurátori a sudcovia sa školili o extrémizme. Trojdňový vzdelávací tréning k problematike odhaľovania, vyšetrovania a stíhania trestných činov z nenávisti a extrémistických trestných činov absolvovali v Omšení minulý týždeň. Zúčastnilo sa ho 20 zástupcov orgánov činných v trestnom konaní a súdov, vrátane riaditeľa Národnej protiextrémistickej a protiteroristickej jednotky NAKA, podpredsedu a ďalších sudcov Špecializovaného trestného súdu, prokurátorov z Úradu špeciálnej prokuratúry, sudcov všeobecných súdov a vyšších súdnych úradníkov. Práve oni sú od januára 2017 vecne príslušní pre túto oblasť kriminality.

Trojdňový tréning je ďalším zo série krokov, ktorými ministerstvo spravodlivosti reaguje na nedostatky v aplikačnej praxi pri stíhaní extrémistickej kriminality. Rezort uzavrel Memorandum o spolupráci s OBSE, čo umožnilo prevziať ich tréningový modul. V rámci dotačného mechanizmu ministerstvo podporilo projekt združenia Ľudia proti rasizmu, ktoré sa podieľalo na príprave obsahu vzdelávania, tiež projekt organizácie Via Iuris, ktorá vypracovala zbierku rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva. „V neposlednom rade sme poskytli školeniu logistické kapacity Justičnej akadémie," priblížila ministerka Lucia Žitňanská (Most-Híd).

Školenia sa zúčastnili aj zástupcovia OBSE, ktorí sa venovali trestným činom z nenávisti, čo je osobitný druh násilnej kriminality typický tým, že páchateľ útoku si vyberá svoju obeť výlučne z dôvodu nenávisti voči jej rase, etnicite, národnosti, náboženstvu či sexuálnej orientácii. „Na Slovensku dlhodobo vykazujú trestné činy z nenávisti vysokú latenciu. To znamená, že sa takto vyhodnotia priemerne len jeden až dva prípady ročne, hoci ich výskyt sa odhaduje na vyšší,“ vysvetlil expert na extrémizmus Daniel Milo. Sudcovia a prokurátori sa zoznamovali s charakteristickými indikátormi, ktoré im môžu napomôcť včas rozoznať a správne kvalifikovať dané skutky ako trestné činy z nenávisti.

V oblasti extrémizmu sa lektori snažili venovať doterajšej zlej praxi. „Snažila som na konkrétnych príkladoch uznesení a rozsudkov ilustrovať, s akým právnym marazmom a absurditami sme sa doteraz borili pri stíhaní extrémistickej kriminality v snahe zabrániť opakovaniu podobných chýb,“ priblížila lektorka Irena Biháriová. Podľa nej sú známe aj prípady, keď sa zastavovalo trestné stíhanie voči najvykričanejším extrémistom s odôvodnením, že ich spôsob popierania holokaustu či hanobenia národa korešponduje so slobodou prejavu.

Trojdňovým školením sa vzdelávací program nekončí. Justičná akadémia ho plánuje zaradiť do svojej výučby na rok 2018.