Bratislava 30. septembra (TASR) – Slovenská spoločnosť nie je podľa sluchovo postihnutých veľmi vnímavá k ich potrebám. V televízii sa takmer neobjavujú programy s titulkami, problémy sú aj u lekára či na úradoch, kde nepočujúci nevedia odpozerať rýchlu reč lekárov a úradníkov. Upozorňujú na to nepočujúci zo združenia Deafstudio, podľa ktorých by firmy mali skúsiť prijímať nepočujúcich.

"V televízii je málo, alebo žiadne programy s titulkami. Ani filmy na mediálnych nosičoch často nemajú slovenské titulky. V Česku je to povinné," povedali mladí nepočujúci z Prešova zo združenia Deafstudio, ktorí pripravujú napríklad správy či rozprávky pre deti v posunkovom jazyku. "Nepočujúci tiež potrebujú tlmočníkov do posunkového jazyka, žiaľ, najmä na východe Slovenska je ich veľmi málo," poukazujú.

Problémy majú napríklad aj u lekára či na úrade. "Nepočujúci nevedia odpozerať rýchlu reč úradníkov a lekárov. Keď ich upozorníme, že nerozumieme a aby hovorili ešte raz a spomalene, znervóznejú. Aj na železničnej stanici či vo vlakoch hlásia meškanie a na informačných paneloch nepíšu prepis celých hlásení," uviedli nepočujúci problémy, s ktorými sa stretávajú v každodennom živote.

Mladí nepočujúci z Deafstudio hovoria aj o potrebe prijímania nepočujúcich do firiem. "Ľudia by mali vyskúšať prijať nepočujúcich do svojich firiem. Sú ozaj zruční," poukázali mladí z Deafstudio o integrácii nepočujúcich do bežného pracovného procesu. Väčšina firiem sa podľa nich obáva problémov v komunikácii. "A vyhovárajú sa, že potrebujú ľudí, ktorí sú schopní telefonovať. Veď komunikovať sa dá aj písomne," tvrdia.

Niektorí nepočujúci pracujú napríklad na súde, v divadle, ako učitelia na školách pre sluchovo postihnutých, montážnici a operátori v automobilkách, či programátori. Niektorí sami podnikajú – vyrábajú padáky, prevádzkujú občerstvenie i kozmetické štúdio. Podľa Jany Filipovej z Asociácie nepočujúcich Slovenska (ANEPS) najviac nepočujúcich pracuje manuálne – ako stolári, kaderníci, maliari, krajčírky, či v rôznych závodoch pri páse.

Poukázala aj na nepočujúcu žilinskú poslankyňu, ktorá na mestskom zastupiteľstve presadzuje veci výhodné pre všetkých zdravotne postihnutých, či na nepočujúcu, ktorá bola maximálne integrovaná v školách pre počujúce deti, vyštudovala gymnázium aj vysokú školu a podnikala v automobilovom priemysle. "Dnes má firmu, ktorá sa zaoberá výrobou titulkov pre osoby s postihnutím sluchu a audiokomentárov pre audiovizuálne diela. Dorozumieva sa odzeraním," približuje Filipová.

Aj podľa nepočujúcich z Deafstudio sa sluchovo postihnuté dieťa dokáže integrovať do triedy počujúcich žiakov, ak má na to vhodné podmienky. To znamená tlmočníka či prepis reči na text a zaradený predmet individuálna logopedická starostlivosť, aby sa špeciálny pedagóg postaral o vývoj jeho reči. Tento predmet je podľa nich v špeciálnych školách samozrejmosťou, ale v bežných školách nie.