Bratislava 4. júna (TASR) – Novela zákona o športe, ktorú dnes schválili poslanci Národnej rady SR, by mala podľa štátneho tajomníka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre šport Ivana Husára rozviazať športovým zväzom ruky.

Tie by tak v čase koronakrízy mohli významne pomôcť športovým klubom a najmä mládežníckym trénerom. Ako uviedol podpredseda Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Radovan Sloboda, vďaka schválenej novele môžu športové zväzy voľnejšie čerpať prostriedky zo štátneho rozpočtu.



"Šport je jednou z najviac postihnutých oblastí krízou COVID-19," povedal Sloboda na dnešnej tlačovej konferencii po rokovaní NR SR.

"Športoviská boli dlho zatvorené, športovci nemohli trénovať a športovať, tréneri a mládež mali zakázanú činnosť. Tento stav je umocnený tým, že dodnes trvajú v športe reštrikcie a preto financie v športe chýbajú.

Navyše, aj teraz, po uvoľňovaní opatrení sú stále v platnosti reštrikcie týkajúce sa počtu divákov, čo má vplyv na tržby v športe.

Takisto sponzori, ktorí doteraz financovali šport, budú zvažovať svoje výdavky do športu. Z toho titulu som veľmi rád, že sme schválili úpravu zákona o športe, ktorá pomôže športu ako takému. Uvoľnili sme niektoré opatrenia, na základe ktorých športové zväzy môžu voľnejšie čerpať prostriedky zo štátneho rozpočtu a súčasne sme prijali opatrenie súvisiace s tým, že dáta pre výpočet príspevku k uznanému športu na budúci rok sa použijú z predchádzajúceho roku."

Nová legislatíva upravuje okruhy riešení v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ktorý obmedzuje činnosť športových organizácií a môže zapríčiniť nemožnosť plnenia niektorých ustanovení zákona, a to bez zavinenia športovej organizácie.

Právna úprava sa zameriava na možnosť kolektívnych orgánov športovej organizácie hlasovať v listinnej podobe s využitím poštových služieb alebo hlasovať prostredníctvom elektronických prostriedkov a možnosť zasadnutia týchto orgánov prostredníctvom videokonferencie alebo iných prostriedkov informačnej a komunikačnej technológie. Ďalšia zmena sa týka povinností pri prerokúvaní účtovnej závierky a výročnej správy športovej organizácie či zákonnej lehoty na uskutočnenie riadneho zasadnutia najvyššieho orgánu národného športového zväzu.

Medzi prechodné ustanovenia počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 patrí aj výpočet príspevku uznanému športu na rok 2021, pri ktorom sa použijú vypočítané podiely uznaných športov na rok 2020. Ministerstvo školstva poskytne v roku 2021 príspevok športovcom podľa zoznamu športovcov top tímu v roku 2020 vo výške príspevku poskytnutého príslušnému športovcovi v roku 2020, ak športovec bude športovým reprezentantom aj v roku 2021.

"Novela sa pripravovala takmer jeden a pol mesiaca, pretože sme veľmi pedantne riešili, čo všetko COVID-19 znemožní funkcionárom zväzov. Sú tam aj technické veci, ktoré ak by nesplnili do 30. júna, ako napríklad účtovná uzávierka, ktorá sa môže schváliť iba na pracovných konferenciách a toto stretávanie bolo COVID-om neumožnené, tak by stratili štatút prijímateľa verejných zdrojov. Samozrejme, asi nikto by tie zväzy za týchto okolností netrestal, ale v zákone sme to museli upraviť, aby to kopírovalo pravidlá hry," vysvetlil Husár.

"V súvislosti so vzorcom, ktorý sa musí pripraviť do 30. septembra, je nereálne, aby sa tie parametre okrem popularity športu dali spravodlivo. Výsledky, členská základňa a úspechy jednotlivých športov by sa tam teraz dať nemohli.

Preto sme sa na sekcii rozhodli a zároveň prediskutovali s mnohými zväzmi ako aj s prezidentom Slovenského olympijského a športového výboru Antonom Siekelom, že tie dáta sa musia skopírovať, aby to bolo korektné a spravodlivé. V zásade jediní, kto mohol tie parametre splniť, boli lyžiarka Petra Vlhová a biatlonistky.

Od polovice marca až možno do konca októbra nikto súťažiť nebude. Sú dokonca aj zväzy, ktoré zrušili už novembrové a decembrové súťaže. Nikto nevie, či sa budú môcť zorganizovať."

Nie nepodstatná vec sú financie pre športové zväzy. "Rozviazali sme im ruky, aby mohli významne pomôcť športovým klubom, najmä mládežníckym trénerom, ktorí už tri mesiace v mnohých športoch nemôžu pracovať. Potrebujeme, aby v tomto sektore zostali a nešli pracovať nikam inam," zdôraznil Husár a dodal, že v prípade druhej vlny pandémie a s tým súvisiacej mimoriadnej situácie či núdzového stavu by sa podobné úpravy mohli urobiť aj v budúcnosti.

Husár sa vyjadril aj k limitu počtu divákov na štadiónoch. Od 10. júna sa na hromadných podujatiach vrátane športových bude môcť zúčastniť maximálne 500 osôb, od 1. júla do konca roka maximálne 1000 osôb. Mnohé profesionálne kluby vyjadrili obavy, že takto stanovené limity môžu byť pre ne likvidačné.

"Tieto počty nie sú v našej kompetencii, rieši ich Úrad verejného zdravotníctva SR. Je to otázka pre ÚVZ. Viem, že proti tomu čerstvo protestujú futbalisti i hokejisti, pretože niektoré veci sú nelogické. Postihne to aj niektoré pripravované podujatia, ako sú ČSOB Bratislava Marathon, Košický maratón či cyklistické preteky Okolo Slovenska, kde sú limitovaní počtami. Budú to musieť nejako vymyslieť, alebo zrušiť.

Počet 1000 osôb je nízky, ale my s tým nič nemôžeme urobiť, iba sa prihovárať za to, aby sa zmenil. Ako mi povedal jeden člen konzília, buďme radi, že to vôbec takto je. Každý štát k tomu pristupuje rôzne tvrdo."

Osobne si však Husár myslí, že sa tieto čísla ešte neskôr prehodnotia. "Podľa mňa sa ešte limit 1000 osôb zvráti. Myslím si, že budú na to argumenty. Na malom štadióne s kapacitou 2000 divákov je limit 1000 asi adekvátny, bolo by to ako šachovnicové sedenie v kine či divadle. Ale myslím si, že na väčší štadión by sa mohlo pustiť viac ľudí. Oni však zrejme riešili aj príchod či odchod divákov na štadión, toalety. Keď pustíte na štadión sedem či osemtisíc ľudí, tak niekde tie tlaky vzniknú. Tohto sa epidemiológovia boja."