Nízke lety dronov predstavujú významný rušivý faktor, ktorý mení prirodzené správanie živočíchov, narúša sa ich rozmnožovací proces a denný rytmus.
Autor TASR
Vysoké Tatry 30. mája (TASR) - Drony, ktoré sa v súčasnosti tešia veľkej obľube a vzhľadom na cenovú dostupnosť ich pribúda aj na Slovensku, nepatria do územia Tatranského národného parku (TANAP). Podľa riaditeľa Správy TANAP-u Pavla Majka je hneď niekoľko dôvodov.
"Drony sú často považované za tiché a neškodné. Naše i zahraničné vedecké štúdie však potvrdzujú opak. TANAP poskytuje vhodné životné prostredie pre viacero zákonom chránených vzácnych druhov živočíchov ako napríklad svišť vrchovský tatranský, kamzík vrchovský tatranský, orol skalný, či sokol sťahovavý, veľké šelmy, ako aj mnoho ďalších druhov, u ktorých bol potvrdený negatívny vplyv týchto zariadení na ich populáciu a správanie," vysvetlil Majko.
Dodal, že svištia populácia si všetku potrebnú energiu na prežitie v zime nahromadí počas krátkeho leta a jesene, keď sa snaží čo najviac znížiť svoj energetický výdaj. Práve v tomto období sú však najvhodnejšie podmienky na lety dronov. "Stroj dokáže vo vzduchu letieť staticky na jednom mieste, čím evokuje u citlivých druhov prítomnosť predátora, na ktorého v strese inštinktívne reagujú únikom," zdôraznil riaditeľ Správy TANAP-u.
Nízke lety dronov predstavujú významný rušivý faktor, ktorý mení prirodzené správanie živočíchov, narúša sa ich rozmnožovací proces a denný rytmus. V prípade mnohých vtáčích druhov je tento nízko letiaci stroj taktiež vnímaný ako predátor, prípadne teritoriálny konkurent. "Sú zaznamenané viaceré pozorovania dronov rušiacich hniezdenie chránených druhov vtákov, ktoré následne môžu opúšťať svoje znášky. Evidujeme tiež útoky dravcov, napríklad sokola sťahovavého na drony, ktoré skončili ťažkými poraneniami alebo dokonca úhynom samotného vtáka," upozornil Majko.
Zároveň dodal, že na lietanie a filmovanie s dronom je potrebné mať príslušné povolenia a je súčasťou zákona o ochrane prírody a krajiny, z ktorého vyplýva, že jeho používanie je v územiach s 5. stupňom ochrany prírody zakázané. Na prípadný negatívny vplyv na faunu berie podľa Majka ohľad aj Dopravný úrad, ktorý rozhodol, že takýmto typom lietajúcich zariadení bez pilota nemožno narábať v oblastiach s faunou citlivou na zvuk bez schválenej výnimky. "V rozhodnutí sa tiež uvádza, že lety možno vykonať len tak, aby neboli prelietavané ochranné pásma alebo chránené územia," dodáva riaditeľ Správy TANAP-u.
Väčšina vlastníkov dronov si podľa neho neuvedomuje skutočnosť, že používanie týchto zariadení s aktívnou kamerou môže byť aj v rozpore s legislatívou súvisiacou s ochranou osobných údajov. "Vzhľadom na enormný nárast nelegálneho filmovania s pomocou dronov v chránených územiach, sa Správa TANAP zameria na kontrolu ich používania a zároveň žiada všetkých návštevníkov, aby sa správali zodpovedne a nesebecky k živej prírode," uzatvára Majko.
"Drony sú často považované za tiché a neškodné. Naše i zahraničné vedecké štúdie však potvrdzujú opak. TANAP poskytuje vhodné životné prostredie pre viacero zákonom chránených vzácnych druhov živočíchov ako napríklad svišť vrchovský tatranský, kamzík vrchovský tatranský, orol skalný, či sokol sťahovavý, veľké šelmy, ako aj mnoho ďalších druhov, u ktorých bol potvrdený negatívny vplyv týchto zariadení na ich populáciu a správanie," vysvetlil Majko.
Dodal, že svištia populácia si všetku potrebnú energiu na prežitie v zime nahromadí počas krátkeho leta a jesene, keď sa snaží čo najviac znížiť svoj energetický výdaj. Práve v tomto období sú však najvhodnejšie podmienky na lety dronov. "Stroj dokáže vo vzduchu letieť staticky na jednom mieste, čím evokuje u citlivých druhov prítomnosť predátora, na ktorého v strese inštinktívne reagujú únikom," zdôraznil riaditeľ Správy TANAP-u.
Nízke lety dronov predstavujú významný rušivý faktor, ktorý mení prirodzené správanie živočíchov, narúša sa ich rozmnožovací proces a denný rytmus. V prípade mnohých vtáčích druhov je tento nízko letiaci stroj taktiež vnímaný ako predátor, prípadne teritoriálny konkurent. "Sú zaznamenané viaceré pozorovania dronov rušiacich hniezdenie chránených druhov vtákov, ktoré následne môžu opúšťať svoje znášky. Evidujeme tiež útoky dravcov, napríklad sokola sťahovavého na drony, ktoré skončili ťažkými poraneniami alebo dokonca úhynom samotného vtáka," upozornil Majko.
Zároveň dodal, že na lietanie a filmovanie s dronom je potrebné mať príslušné povolenia a je súčasťou zákona o ochrane prírody a krajiny, z ktorého vyplýva, že jeho používanie je v územiach s 5. stupňom ochrany prírody zakázané. Na prípadný negatívny vplyv na faunu berie podľa Majka ohľad aj Dopravný úrad, ktorý rozhodol, že takýmto typom lietajúcich zariadení bez pilota nemožno narábať v oblastiach s faunou citlivou na zvuk bez schválenej výnimky. "V rozhodnutí sa tiež uvádza, že lety možno vykonať len tak, aby neboli prelietavané ochranné pásma alebo chránené územia," dodáva riaditeľ Správy TANAP-u.
Väčšina vlastníkov dronov si podľa neho neuvedomuje skutočnosť, že používanie týchto zariadení s aktívnou kamerou môže byť aj v rozpore s legislatívou súvisiacou s ochranou osobných údajov. "Vzhľadom na enormný nárast nelegálneho filmovania s pomocou dronov v chránených územiach, sa Správa TANAP zameria na kontrolu ich používania a zároveň žiada všetkých návštevníkov, aby sa správali zodpovedne a nesebecky k živej prírode," uzatvára Majko.