Okrem skúseností so spoločným jazykom a viacjazyčnosťou rezonovala na konferencii aj téma o premenách nemčiny ako jazyka vzdelávania a jazyka národnostnej menšiny v slovenskom a českom kontexte.
Autor TASR
Bratislava 19. októbra (TASR) – V Česku aj na Slovensku si ľudia uvedomujú nevyhnutnosť ovládania viacerých cudzích jazykov. Vo štvrtok (18.10.) to v Prahe počas medzinárodnej konferencie na podporu viacjazyčnosti v školách s názvom Jazyky jedného storočia uviedol riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) Ľudovít Hajduk. TASR o tom informovala Andrea Galovičová zo ŠPÚ.
Na medzinárodnej konferencii zameranej na podporu výučby ďalších cudzích jazykov v školách v Českej republike sa v priestoroch ministerstva školstva stretli zástupcovia kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií z Českej a Slovenskej republiky, Chorvátska, Kanady a Francúzska. Tento ročník konferencie bol podľa jej organizátorov intenzívny aj preto, že sa konal v čase 100. výročia založenia prvej Československej republiky.
"Konferencia nám dala príležitosť nahliadnuť do dejín Československa od viacjazyčného modelu za prvej československej republiky až k jednojazyčnému štátu po rozdelení Československa v roku 1993," uviedol Hajduk. Ako doplnil, výmena odborných názorov na tejto medzinárodnej konferencii potvrdila fakt, že v Čechách aj na Slovensku si ľudia uvedomujú nevyhnutnosť ovládania viacerých cudzích jazykov. "V našich končinách to totiž nielen napĺňa príslovie – koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom, ale je to dôležité aj pre efektívne uplatnenie sa občanov SR a Českej republiky na trhu práce doma i v zahraničí," povedal v príhovore Hajduk.
Okrem skúseností so spoločným jazykom a viacjazyčnosťou rezonovala na konferencii aj téma o premenách nemčiny ako jazyka vzdelávania a jazyka národnostnej menšiny v slovenskom a českom kontexte.
Na medzinárodnej konferencii zameranej na podporu výučby ďalších cudzích jazykov v školách v Českej republike sa v priestoroch ministerstva školstva stretli zástupcovia kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií z Českej a Slovenskej republiky, Chorvátska, Kanady a Francúzska. Tento ročník konferencie bol podľa jej organizátorov intenzívny aj preto, že sa konal v čase 100. výročia založenia prvej Československej republiky.
"Konferencia nám dala príležitosť nahliadnuť do dejín Československa od viacjazyčného modelu za prvej československej republiky až k jednojazyčnému štátu po rozdelení Československa v roku 1993," uviedol Hajduk. Ako doplnil, výmena odborných názorov na tejto medzinárodnej konferencii potvrdila fakt, že v Čechách aj na Slovensku si ľudia uvedomujú nevyhnutnosť ovládania viacerých cudzích jazykov. "V našich končinách to totiž nielen napĺňa príslovie – koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom, ale je to dôležité aj pre efektívne uplatnenie sa občanov SR a Českej republiky na trhu práce doma i v zahraničí," povedal v príhovore Hajduk.
Okrem skúseností so spoločným jazykom a viacjazyčnosťou rezonovala na konferencii aj téma o premenách nemčiny ako jazyka vzdelávania a jazyka národnostnej menšiny v slovenskom a českom kontexte.