Brusel 31. januára (TASR) - Slovensko a ďalších 18 členských štátov Európskej únie v spoločnom liste vyzvalo Európsku investičnú banku, aby vzhľadom na vývoj bezpečnostných hrozieb na kontinente zvýšila financovanie zbrojného priemyslu. List, ktorý koloval v piatok, iniciovalo Fínsko pred pondelkovým neformálnym summitom lídrov EÚ na tému európskej obrany. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

List zo štvrtka, adresovaný poľskému premiérovi Donaldovi Tuskovi, predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi a šéfke EIB Nadi Calviňovej, okrem SR a Fínska podpísalo aj Belgicko, Chorvátsko, Cyprus, Česko, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Nemecko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Rumunsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

"Vzhľadom na pretrvávajúce bezpečnostné výzvy, ktorým Európa čelí, vrátane ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine, je nevyhnutné, aby sme prijali rozhodné opatrenia na posilnenie celkovej obrannej pripravenosti a spôsobilostí Európy a jej obrannej priemyselnej základne," uviedli lídri. Poľsko, hoci dlhodobo vyzýva na zvýšenie výdavkov na obranu, sa ako predsedajúca krajina Rady EÚ podpisu zdržalo.

Európska únia sa podľa AFP momentálne snaží vyrobiť viac zbraní v snahe pokračovať vo vojenských dodávkach do Kyjeva a posilniť aj svoju vlastnú obranu. Zvýšenie výdavkov na obranu - zo súčasných dvoch na päť percent HDP - požaduje od členských štátov Severoatlantickej aliancie americký prezident Donald Trump.

"Rozšírením mechanizmov financovania a využitím všetkých dostupných prostriedkov môžeme riešiť naliehavú potrebu rastu európskej obrannej priemyselnej a technologickej základne," píše sa v liste.

Hlavy štátov a vlád EÚ budú v pondelok v Bruseli za účasti šéfa NATO Marka Rutteho i britského premiéra Keira Starmera diskutovať o tom, ako možno posilniť obranné kapacity a získať príslušné finančné prostriedky.

Niektorí členovia EÚ sú podľa agentúry DPA otvorení možnosti spoločného úveru na tento účel. Nemecko, Holandsko a Rakúsko sú však proti. Rozšírenie postavenia EIB by preto nakoniec mohlo byť kompromisným riešením.

Európska investičná banka so sídlom v Luxemburgu je najväčším mnohostranným verejným veriteľom na svete a na pomoc Ukrajine po ruskej invázii v roku 2022 poskytla už niekoľko miliárd eur. Po podobnej výzve minulý rok zmenila svoje pravidlá financovania tovaru dvojakého použitia, aby umožnila tok peňazí na projekty s prevažne vojenským, a nie civilným účelom.

EIB ako taká priamo nemôže financovať čisto zbrojársku výrobu, vďaka čomu si podľa AFP udržiava vynikajúci rating a môže si lacno požičiavať. Signatári listu by však jej mandát chceli zmeniť.