Bratislava 25. apríla (TASR) – Slovensko je príkladom pre ďalšie krajiny v rámci tlaku na Turecko, aby uznalo genocídu Arménov, uviedol dnes pre TASR prezident Fóra arménskych asociácií Európy a Arménskej komunity na Slovensku Ašot Grigorian na spomienkovom podujatí pri príležitosti 99. výročia genocídy Arménov. Stretnutie sa konalo pri pamätníku obetiam arménskej genocídy na bratislavskom Tyršovom nábreží, ku ktorému prítomní položili vence. Konala sa aj liturgia, ktorú slúžili duchovní arménskej apoštolskej cirkvi.

Grigorian konštatoval, že Slovensko je jedinou krajinou v Európskej únii, ktorá zaviedla trestnú zodpovednosť za popieranie genocídy Arménov. Je to podľa neho príklad pre ďalšie krajiny. Ďalšou možnosťou, ako donútiť Turecko, aby uznalo genocídu, je podľa neho obrátiť sa na medzinárodné súdy. Túto cestu Arméni využijú. Taktiež poznamenal, že ak by chcelo Turecko vstúpiť do Európskej únie, bude musieť prejsť demokratizáciou: "A civilizované, demokratické Turecko prvé, čo bude musieť urobiť, je ospravedlniť sa Arménom."

Foto: TASR/AP

V príhovore pred pamätníkom Grigorian pripomenul, že genocída Arménov bola prvou, ku ktorej došlo v 20. storočí. Stala sa podľa neho základom pre ospravedlnenie "beztrestného spustenia holokaustu". "Parlamenty viac ako 20 krajín odsúdili genocídu Arménov. Ale len jediná krajina v Európe, a to Slovensko, dalo odsúdeniu genocídy legislatívnu silu. Tento akt nemá precedens a Slovensko zavedením trestnej zodpovednosti za popieranie zločinov proti ľudskosti predbehlo všetkých a stalo sa priekopníkom potvrdenia pravdy a spravodlivosti. Veľký slovenský národ neváhal prijať paragraf 424a Trestného zákona, odvážne vyzvať Turecko, aby sa postavilo tvárou v tvár k najtemnejšiemu obdobiu svojich dejín a priznalo zločin, ktorý spáchalo. Už päť rokov platí tento zákon. Slovensko je jediná krajina v Európe, ktorá dotiahla legislatívne konanie do konca. Vo Švajčiarsku takýto zákon platí len na úrovni regiónov," konštatoval Grigorian.

Podľa jeho slov nadišiel čas, aby ďalšie krajiny nasledovali Slovensko a prijali analogické zákony, ktoré znemožnia Turecku "šíriť lži a pomôžu mu očistiť sa od hanby, ktorú na neho vrhá ním spáchaná genocída, a zároveň mu pomôžu dosiahnuť úroveň civilizovaných národov".

Okrem predstaviteľov arménskej komunity sa na podujatí zúčastnili predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin, poslanec NR SR Maroš Kondrót, predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš, bývalý predseda vlády Ján Čarnogurský, bývalý poslanec František Mikloško a niekoľko diplomatov.


Zúčastnil sa Harabin, aj Mikloško

Prítomným sa prihovoril aj Štefan Harabin. "Je dobré, že Slovenská republika a slovenský národ sa priamo postavili, aj legislatívne uviedli veci na pravú mieru, pokiaľ ide o genocídu Arménov. Samozrejme, proces, ktorý sa nám podarilo zavŕšiť, začal vtedajší predseda parlamentu František Mikloško. Bez toho by sme nemali v roku 2008 základ toho, čo sme urobili. Každý civilizovaný národ, každá vyspelá demokratická spoločnosť nemôže zatvárať oči pred tým, čo sa stalo pred takmer 100 rokmi. Je potrebné sa tejto historickej pravde skutočne postaviť zoči-voči a nezastierať, nezahmlievať to, čo bolo v roku 1915 spáchané na arménskom národe," povedal Harabin.



Ján Čarnogurský v príhovore uviedol, že je opäť potrebné myslieť na Arménov v súvislosti s najnovšími udalosťami. "Práve prebehli médiami správy o tom, že americký diplomat v týchto dňoch ponúkol Azerbajdžanu podporu pri získaní Náhorného Karabachu výmenou za to, že Azerbajdžan podporí americkú politiku voči Ukrajine. To je naozaj nehorázne obchodovanie s cudzími územiami, s cudzími ľuďmi, s cudzou vierou a s cudzími obeťami. Chceme, aby Arméni vedeli, že vždy budeme pri nich," zdôraznil Čarnogurský.

Podľa Tibora Mikuša je celé ľudstvo ohrozené tým, že pripúšťa relativizáciu základných ľudských hodnôt a je ochotné zatvárať oči nad nespravodlivosťou. "Je to veľmi nebezpečná relativizácia hodnôt myslieť si, že nie sme si rovní. Sme si rovní," konštatoval Mikuš.

Podľa arménskych zdrojov si masakry a deportácie Arménov v Osmanskej ríši v rokoch 1915-17 vyžiadali až 1,5 milióna mŕtvych. Turecká strana pripúšťa bilanciu 300.000-500.000 obetí, pričom odmieta označovať tento historický fakt za genocídu. Argumentuje, že tisícky Turkov a Arménov zahynuli pri etnickom násilí počas prvej svetovej vojny, keď sa Osmanská ríša začala rozpadať a bojovala proti ruskej invázii do východných provincií.