Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poslanci Európskeho parlamentu v utorok (16.4.) zamietli návrh Európskej komisie na zmrazenie aukcií s časťou emisných kvót, ktoré malo prispieť k zvýšeniu ceny "povolení na znečisťovanie" v EÚ.
Autor TASR
Bratislava 17. apríla (TASR) - Slovensko by vraj pre odmietnutie zmien na trhu s uhlíkom na pôde Európskeho parlamentu (EP) mohlo prísť o desiatky miliónov eur.
Návrh, ktorý v utorok (16.4.) europoslanci neschválili, by znamenal zmrazenie aukcií s časťou podnikových emisných kvót, ktoré malo prispieť k zvýšeniu ceny "povolení na znečisťovanie" v EÚ. Na nich tak menej zarobia aj slovenské podniky.
"Rozhodnutie Európskeho parlamentu môže Slovensko pripraviť o sumu okolo 180 miliónov eur ročne," odhadol koordinátor klimatickej kampane Greenpeace Slovensko Pavol Široký. Priblížil, že ceny uhlíka by sa v prípade pozitívneho stanoviska mohli teoreticky vyšplhať až na 17 eur za tonu, čo bol cieľ Európskej komisie. Neschválenie tzv. backloadingu však podľa jeho slov ponechá cenu na úrovni asi štyroch eur a menej. "Rovnako je však možné, že celý systém emisného obchodovania krachne," dodal.
Slovensko by malo v tomto roku zobchodovať okolo 14 miliónov ton emisných kvót určených pre podniky. Od začiatku roka platí nový spôsob prerozdeľovania kvót. Podľa zákona si po novom niektoré podniky najmä v oblasti výroby elektrickej energie emisné povolenky musia v plnej miere nakupovať, výrobné podniky časť dostanú a časť kúpia. Z predaja emisií podnikom sa v tomto roku pôvodne očakávalo vyše 100 miliónov eur. Odhad sa však robil na základe vtedajšej trhovej ceny. Ako ozrejmil šéf envirorezortu Peter Žiga, tá zo vtedajších sedem eur klesla asi na súčasné tri eurá za tonu emisií.
"Nepovažujem za správne, že poslanci EP hlasovali tak, ako hlasovali, v každom prípade nepovažujem vec za skončenú, bolo to vrátené do výboru a predpokladám, že sa k hlasovaniu poslanci vrátia za nejakých pár mesiacov a verím, že budú zodpovednejší k životnému prostrediu," povedal dnes Žiga. Vysvetlil, že na situáciu sa nepozerá cez príjmy štátneho rozpočtu, ale cez to, čo sa tým sledovalo, a to motivovať firmy k investíciám do zelených technológií. To by viedlo k nižšej produkcii skleníkových plynov.
Podľa environmentalistov je po hlasovaní stabilita systému obchodovania s emisiami (ETS) ohrozená. Upozorňujú, že ak nebude seriózne vyriešený nadbytok emisných kvót, emisné obchodovanie nebude slúžiť svojmu účelu – odrádzať znečisťovateľov a podporovať investície do čistejšej produkcie. Rekordne nízke ceny uhlíka poškodili dôveryhodnosť systému a umožnili návrat viac znečisťujúcich energetických zdrojov, ako je uhlie, poukázal Greenpeace.
Poslanci Európskeho parlamentu v utorok (16.4.) zamietli návrh Európskej komisie na zmrazenie aukcií s časťou emisných kvót, ktoré malo prispieť k zvýšeniu ceny "povolení na znečisťovanie" v EÚ. Podľa väčšiny poslancov by "manipulácia" s počtom povolení podkopala dôveru v systém obchodovania s emisiami, ktorého cieľom je zníženie emisií skleníkových plynov. Návrh tak bude vrátený výboru EP pre životné prostredie na prepracovanie. Samotné obchodovanie s emisnými kvótami je zavedené od roku 2005.
"Vzhľadom na fakt, že išlo o formálne odmietnutie správy spravodajcu, nie samotného návrhu, diskusia bude pokračovať vo Výbore pre životné prostredie EP, ako aj na úrovni členských štátov v Rade. O ďalšom postupe sa dozvieme v najbližších dňoch," priblížil hovorca envirorezortu Maroš Stano.
Návrh, ktorý v utorok (16.4.) europoslanci neschválili, by znamenal zmrazenie aukcií s časťou podnikových emisných kvót, ktoré malo prispieť k zvýšeniu ceny "povolení na znečisťovanie" v EÚ. Na nich tak menej zarobia aj slovenské podniky.
"Rozhodnutie Európskeho parlamentu môže Slovensko pripraviť o sumu okolo 180 miliónov eur ročne," odhadol koordinátor klimatickej kampane Greenpeace Slovensko Pavol Široký. Priblížil, že ceny uhlíka by sa v prípade pozitívneho stanoviska mohli teoreticky vyšplhať až na 17 eur za tonu, čo bol cieľ Európskej komisie. Neschválenie tzv. backloadingu však podľa jeho slov ponechá cenu na úrovni asi štyroch eur a menej. "Rovnako je však možné, že celý systém emisného obchodovania krachne," dodal.
Slovensko by malo v tomto roku zobchodovať okolo 14 miliónov ton emisných kvót určených pre podniky. Od začiatku roka platí nový spôsob prerozdeľovania kvót. Podľa zákona si po novom niektoré podniky najmä v oblasti výroby elektrickej energie emisné povolenky musia v plnej miere nakupovať, výrobné podniky časť dostanú a časť kúpia. Z predaja emisií podnikom sa v tomto roku pôvodne očakávalo vyše 100 miliónov eur. Odhad sa však robil na základe vtedajšej trhovej ceny. Ako ozrejmil šéf envirorezortu Peter Žiga, tá zo vtedajších sedem eur klesla asi na súčasné tri eurá za tonu emisií.
"Nepovažujem za správne, že poslanci EP hlasovali tak, ako hlasovali, v každom prípade nepovažujem vec za skončenú, bolo to vrátené do výboru a predpokladám, že sa k hlasovaniu poslanci vrátia za nejakých pár mesiacov a verím, že budú zodpovednejší k životnému prostrediu," povedal dnes Žiga. Vysvetlil, že na situáciu sa nepozerá cez príjmy štátneho rozpočtu, ale cez to, čo sa tým sledovalo, a to motivovať firmy k investíciám do zelených technológií. To by viedlo k nižšej produkcii skleníkových plynov.
Podľa environmentalistov je po hlasovaní stabilita systému obchodovania s emisiami (ETS) ohrozená. Upozorňujú, že ak nebude seriózne vyriešený nadbytok emisných kvót, emisné obchodovanie nebude slúžiť svojmu účelu – odrádzať znečisťovateľov a podporovať investície do čistejšej produkcie. Rekordne nízke ceny uhlíka poškodili dôveryhodnosť systému a umožnili návrat viac znečisťujúcich energetických zdrojov, ako je uhlie, poukázal Greenpeace.
Poslanci Európskeho parlamentu v utorok (16.4.) zamietli návrh Európskej komisie na zmrazenie aukcií s časťou emisných kvót, ktoré malo prispieť k zvýšeniu ceny "povolení na znečisťovanie" v EÚ. Podľa väčšiny poslancov by "manipulácia" s počtom povolení podkopala dôveru v systém obchodovania s emisiami, ktorého cieľom je zníženie emisií skleníkových plynov. Návrh tak bude vrátený výboru EP pre životné prostredie na prepracovanie. Samotné obchodovanie s emisnými kvótami je zavedené od roku 2005.
"Vzhľadom na fakt, že išlo o formálne odmietnutie správy spravodajcu, nie samotného návrhu, diskusia bude pokračovať vo Výbore pre životné prostredie EP, ako aj na úrovni členských štátov v Rade. O ďalšom postupe sa dozvieme v najbližších dňoch," priblížil hovorca envirorezortu Maroš Stano.
