Na čele organizácie vystriedalo Srbsko.
Autor TASR
Bratislava 24. januára (TASR) - Slovensko v stredu prevzalo predsedníctvo v Medzinárodnej komisii pre ochranu Dunaja (ICPDR). Na čele organizácie vystriedalo Srbsko. Prezidentom komisie bude splnomocnenec vlády pre vodohospodárske otázky na hraničných vodách so susednými štátmi Vladimír Novák, poverený vykonávaním funkcie generálneho riaditeľa sekcie vôd envirorezortu. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR o tom informovalo na svojom webe.
Kľúčovou úlohou slovenského predsedníctva bude príprava piateho ročníka spoločného prieskumu Dunaja. "Ide o najprestížnejší výskum a monitorovanie povrchových vôd na svete, ktorý zosúlaďuje postupy monitorovania vody v dunajských krajinách na podporu vykonávania rámcovej smernice Európskej únie (EÚ) o vode," uviedlo MŽP.
Prioritou je aj príprava priebežnej správy o plnení plánu manažmentu povodia Dunaja. Správu podľa rezortu spracujú formou úspešných príkladov plnenia opatrení vyplývajúcich zo smerníc EÚ o vode a povodňových rizikách. Slovenské predsedníctvo sa zameria aj na začlenenie stratégií adaptácie na zmenu klímy a sucho do všetkých aktivít expertných skupín komisie, priblížilo MŽP.
Prevziať predsedníctvo v čase, keď Slovensko čelí nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, ako je hroziace sucho v povodí Dunaja, je podľa Nováka veľkou výzvou. "Slovenské predsedníctvo sa navyše prekrýva s 30. výročím podpísania Dohovoru o ochrane Dunaja. Je to významná príležitosť bilancovať spoločnú prácu krajín, ktoré sú súčasťou medzinárodnej dunajskej rodiny," povedal.
Zástupcovia podunajských krajín podpísali v júni 1994 v bulharskej Sofii Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja. Slovensko ho ratifikovalo koncom roka 1997 a do platnosti vstúpil 22. októbra 1998. Dohovor sa stal základom spoločnej spolupráce na udržateľný a spravodlivý manažment vôd, ako aj manažment povodňového rizika v celom povodí Dunaja. Je koordinovaný od roku 1998 Medzinárodnou komisiou pre ochranu Dunaja so sídlom vo Viedni.
Kľúčovou úlohou slovenského predsedníctva bude príprava piateho ročníka spoločného prieskumu Dunaja. "Ide o najprestížnejší výskum a monitorovanie povrchových vôd na svete, ktorý zosúlaďuje postupy monitorovania vody v dunajských krajinách na podporu vykonávania rámcovej smernice Európskej únie (EÚ) o vode," uviedlo MŽP.
Prioritou je aj príprava priebežnej správy o plnení plánu manažmentu povodia Dunaja. Správu podľa rezortu spracujú formou úspešných príkladov plnenia opatrení vyplývajúcich zo smerníc EÚ o vode a povodňových rizikách. Slovenské predsedníctvo sa zameria aj na začlenenie stratégií adaptácie na zmenu klímy a sucho do všetkých aktivít expertných skupín komisie, priblížilo MŽP.
Prevziať predsedníctvo v čase, keď Slovensko čelí nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, ako je hroziace sucho v povodí Dunaja, je podľa Nováka veľkou výzvou. "Slovenské predsedníctvo sa navyše prekrýva s 30. výročím podpísania Dohovoru o ochrane Dunaja. Je to významná príležitosť bilancovať spoločnú prácu krajín, ktoré sú súčasťou medzinárodnej dunajskej rodiny," povedal.
Zástupcovia podunajských krajín podpísali v júni 1994 v bulharskej Sofii Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja. Slovensko ho ratifikovalo koncom roka 1997 a do platnosti vstúpil 22. októbra 1998. Dohovor sa stal základom spoločnej spolupráce na udržateľný a spravodlivý manažment vôd, ako aj manažment povodňového rizika v celom povodí Dunaja. Je koordinovaný od roku 1998 Medzinárodnou komisiou pre ochranu Dunaja so sídlom vo Viedni.