Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
TASR pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do NATO prináša sériu dokumentačných materiálov.
Autor TASR
Bratislava 29. marca (TASR) - Šéfovia vlád a štátov Severoatlantickej aliancie (NATO) sa 23. apríla 1999 zišli na summite vo Washingtone, ktorý mal byť pôvodne oslavou 50. výročia vzniku NATO. Bol však zatienený situáciou v Kosove. Pozvánku na vstup do Aliancie nedostala žiadna z deviatich kandidátskych krajín, avšak NATO ich všetky vymenovalo v záverečnom komuniké, čím ich podporilo v ďalšom integračnom úsilí.
TASR pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do NATO prináša sériu dokumentačných materiálov.
Podpisom Washingtonskej deklarácie sa predstavitelia vlád a štátov Aliancie zaviazali čeliť novým bezpečnostným rizikám a pokračovať v rozširovaní sa o nových členov.
"NATO zostáva otvorené všetkým európskym demokraciám bez ohľadu na geografické položenie, ktoré si želajú a sú schopné plniť záväzky vyplývajúce z členstva a ktorých prijatie posilní celkovú bezpečnosť a stabilitu v Európe," uviedlo NATO v prijatej deklarácii. "Budeme pokračovať v budovaní dôvery a bezpečnosti prostredníctvom kontroly zbraní, odzbrojenia a opatrení proti šíreniu zbraní hromadného ničenia. NATO odsudzuje terorizmus a je odhodlané chrániť sa pred týmto zlom," uvádza sa v nej ďalej.
"Chceme byť členom rodiny NATO, pretože Slovensko je od minulých volieb novou krajinou s novým začiatkom. Moja vláda striktne stojí na základoch demokracie, slobody, zákonnosti a dodržiavaní základných ľudských práv. Som presvedčený, že Slovensko by mohlo byť členom rodiny NATO, pretože v roku 1994 sme boli na tej istej štartovacej čiare ako naši traja susedia - ČR, Maďarsko a Poľsko. Verím, že v krátkom čase vyplníme prázdny priestor strednej Európy," v rozhovore pre americkú televíznu stanicu CNN v apríli 1999 to uviedol vtedajší predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda.
Spojenci na summite schválili aj Akčný plán pre členstvo, ktorý následne predložili lídrom deviatich partnerských krajín, uchádzajúcich sa o vstup do NATO. Išlo o program ukazujúci spôsoby ako priblížiť partnerské krajiny bližšie k Aliancii a pomôcť im pripraviť sa rýchlejšie na splnenie kritérií členstva. "Akčný plán bude všetkým deviatim kandidátom pomáhať pripraviť sa aktívnejšie na splnenie požiadaviek vyplývajúcich z členstva," vyhlásil vtedajší generálny tajomník NATO Javier Solana.
Slovenská republika sa tak na Washingtonskom summite spolu so Slovinskom, Rumunskom, Litvou, Lotyšskom, Estónskom a Bulharskom, Severným Macedónskom a Albánskom zaradila na zoznam kandidátskych krajín NATO, uvádza sa na stránke rezortu diplomacie SR.
TASR pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do NATO prináša sériu dokumentačných materiálov.
Podpisom Washingtonskej deklarácie sa predstavitelia vlád a štátov Aliancie zaviazali čeliť novým bezpečnostným rizikám a pokračovať v rozširovaní sa o nových členov.
"NATO zostáva otvorené všetkým európskym demokraciám bez ohľadu na geografické položenie, ktoré si želajú a sú schopné plniť záväzky vyplývajúce z členstva a ktorých prijatie posilní celkovú bezpečnosť a stabilitu v Európe," uviedlo NATO v prijatej deklarácii. "Budeme pokračovať v budovaní dôvery a bezpečnosti prostredníctvom kontroly zbraní, odzbrojenia a opatrení proti šíreniu zbraní hromadného ničenia. NATO odsudzuje terorizmus a je odhodlané chrániť sa pred týmto zlom," uvádza sa v nej ďalej.
"Chceme byť členom rodiny NATO, pretože Slovensko je od minulých volieb novou krajinou s novým začiatkom. Moja vláda striktne stojí na základoch demokracie, slobody, zákonnosti a dodržiavaní základných ľudských práv. Som presvedčený, že Slovensko by mohlo byť členom rodiny NATO, pretože v roku 1994 sme boli na tej istej štartovacej čiare ako naši traja susedia - ČR, Maďarsko a Poľsko. Verím, že v krátkom čase vyplníme prázdny priestor strednej Európy," v rozhovore pre americkú televíznu stanicu CNN v apríli 1999 to uviedol vtedajší predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda.
Spojenci na summite schválili aj Akčný plán pre členstvo, ktorý následne predložili lídrom deviatich partnerských krajín, uchádzajúcich sa o vstup do NATO. Išlo o program ukazujúci spôsoby ako priblížiť partnerské krajiny bližšie k Aliancii a pomôcť im pripraviť sa rýchlejšie na splnenie kritérií členstva. "Akčný plán bude všetkým deviatim kandidátom pomáhať pripraviť sa aktívnejšie na splnenie požiadaviek vyplývajúcich z členstva," vyhlásil vtedajší generálny tajomník NATO Javier Solana.
Slovenská republika sa tak na Washingtonskom summite spolu so Slovinskom, Rumunskom, Litvou, Lotyšskom, Estónskom a Bulharskom, Severným Macedónskom a Albánskom zaradila na zoznam kandidátskych krajín NATO, uvádza sa na stránke rezortu diplomacie SR.
