Nadchádzajúci dvojdňový summit (18.-19.2) je pokusom dohodnúť sa na podmienkach, za ktorých sa v Británii uskutoční referendum o zotrvaní tejto ostrovnej krajiny v EÚ.
Autor TASR
Brusel 16. februára (TASR) - Rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes zamerali na prípravu štvrtkového summitu EÚ o úprave vzťahov s Britániou. Slovensko si v rámci dnešnej schôdzky stanovilo jasné požiadavky v sociálnej oblasti, ktoré mieni presadzovať aj na summite, uviedol štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR Ivan Korčok.
Nadchádzajúci dvojdňový summit (18.-19.2) je pokusom dohodnúť sa na podmienkach, za ktorých sa v Británii uskutoční referendum o zotrvaní tejto ostrovnej krajiny v EÚ.
Korčok uviedol, že diplomati majú na stole návrh dohody, pričom pre Slovensko zostáva najťažšou kapitolou otázka slobody pohybu zamestnancov. Tá je podľa Korčoka súčasťou a predpokladom fungovania vnútorného trhu EÚ. "Ide nám o dve oblasti," povedal Korčok.
Prvou sú detské prídavky, ktoré sú súčasťou pôsobenia zamestnancov na vnútornom trhu EÚ. Existujú pritom úvahy o indexovaní detských prídavkov, aby sa ich výška prispôsobovala miestu, kde sa dieťa nachádza. "Vieme si to predstaviť, ale určite budeme bojovať proti tomu, aby sa indexácia prenášala aj na iné sociálne benefity, prípadne dôchodky," opísal Korčok pozíciu slovenskej strany.
Ďalšou citlivou oblasťou sú tzv. sociálne benefity. Slovensko svoj súhlas v tomto bode podmieňuje zárukami, že nedôjde k retroaktivite.
"Musí sa zobrať na vedomie, že do Británie prišiel istý počet migrujúcich pracovníkov a tí prišli za určitých podmienok. To znamená, že nemôžeme teraz na nich previesť to, čo sa bude vzťahovať do budúcna," upozornil slovenský diplomat.
Z pohľadu SR by prípadné obmedzenia sociálnych dávok pre zamestnancov z iných krajín EÚ mali byť uplatňované len počas presne stanoveného obdobia. Krajina, ktorá o takýto mechanizmus požiada, bude pritom musieť veľmi dobre zdôvodniť, prečo takéto obmedzenia potrebuje zaviesť.
Korčok očakáva, že rokovania o tejto otázke na summite budú ťažké a zdĺhavé. Vyjadril však nádej, že Británia a ostatné členské štáty EÚ majú snahu dosiahnuť kompromisnú dohodu.
Na otázku, či postoj Británie v sociálnej oblasti nebude príkladom aj pre ďalšie členské krajiny únie, Korčok priznal, že počas rokovaní v Bruseli bolo cítiť aj takéto obavy.
"Jasne hovoríme, že sociálne dávky by podľa nás mali byť presne zadefinované ako nepríspevkové dávky. Z čoho vyplýva, že by to malo obmedziť túto dohodu iba na Britániu," spresnil Korčok.
Rodiaca sa dohoda podľa neho reaguje na konkrétne požiadavky Británie o úprave vzťahov s EÚ. Prenesenie tejto otázky na celú EÚ by podľa jeho slov bolo proti záujmom všetkých Európanov, lebo by hrozilo, že vnútorný trh zostane obmedzený iba na slobodu pohybu kapitálu, služieb a tovarov bez slobodného pohybu ľudí.
Nadchádzajúci dvojdňový summit (18.-19.2) je pokusom dohodnúť sa na podmienkach, za ktorých sa v Británii uskutoční referendum o zotrvaní tejto ostrovnej krajiny v EÚ.
Korčok uviedol, že diplomati majú na stole návrh dohody, pričom pre Slovensko zostáva najťažšou kapitolou otázka slobody pohybu zamestnancov. Tá je podľa Korčoka súčasťou a predpokladom fungovania vnútorného trhu EÚ. "Ide nám o dve oblasti," povedal Korčok.
Prvou sú detské prídavky, ktoré sú súčasťou pôsobenia zamestnancov na vnútornom trhu EÚ. Existujú pritom úvahy o indexovaní detských prídavkov, aby sa ich výška prispôsobovala miestu, kde sa dieťa nachádza. "Vieme si to predstaviť, ale určite budeme bojovať proti tomu, aby sa indexácia prenášala aj na iné sociálne benefity, prípadne dôchodky," opísal Korčok pozíciu slovenskej strany.
Ďalšou citlivou oblasťou sú tzv. sociálne benefity. Slovensko svoj súhlas v tomto bode podmieňuje zárukami, že nedôjde k retroaktivite.
"Musí sa zobrať na vedomie, že do Británie prišiel istý počet migrujúcich pracovníkov a tí prišli za určitých podmienok. To znamená, že nemôžeme teraz na nich previesť to, čo sa bude vzťahovať do budúcna," upozornil slovenský diplomat.
Z pohľadu SR by prípadné obmedzenia sociálnych dávok pre zamestnancov z iných krajín EÚ mali byť uplatňované len počas presne stanoveného obdobia. Krajina, ktorá o takýto mechanizmus požiada, bude pritom musieť veľmi dobre zdôvodniť, prečo takéto obmedzenia potrebuje zaviesť.
Korčok očakáva, že rokovania o tejto otázke na summite budú ťažké a zdĺhavé. Vyjadril však nádej, že Británia a ostatné členské štáty EÚ majú snahu dosiahnuť kompromisnú dohodu.
Na otázku, či postoj Británie v sociálnej oblasti nebude príkladom aj pre ďalšie členské krajiny únie, Korčok priznal, že počas rokovaní v Bruseli bolo cítiť aj takéto obavy.
"Jasne hovoríme, že sociálne dávky by podľa nás mali byť presne zadefinované ako nepríspevkové dávky. Z čoho vyplýva, že by to malo obmedziť túto dohodu iba na Britániu," spresnil Korčok.
Rodiaca sa dohoda podľa neho reaguje na konkrétne požiadavky Británie o úprave vzťahov s EÚ. Prenesenie tejto otázky na celú EÚ by podľa jeho slov bolo proti záujmom všetkých Európanov, lebo by hrozilo, že vnútorný trh zostane obmedzený iba na slobodu pohybu kapitálu, služieb a tovarov bez slobodného pohybu ľudí.