Bratislava 25. októbra (TASR) - Výročie vzniku Československa, ku ktorému oficiálne došlo 28. októbra 1918, si Slovenská republika (SR) pripomína ako pamätný deň.

Podľa Zákona Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) z októbra 1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch a v znení neskorších predpisov je 28. október, Deň vzniku samostatného Československa, pamätným dňom SR. V Českej republike je 28. október štátnym sviatkom. V Českej republike (ČR) prezident republiky a politici pri tejto príležitosti kladú kytice a vence na hrob prvého prezidenta Tomáša G. Masaryka, prezident ČR vyznamenáva významné osobnosti kultúrneho a spoločenského života.

Na Slovensku sa iniciatívy, aby sa 28. október stal štátnym sviatkom, zatiaľ nepresadili.

Pri príležitosti 90. výročia vzniku prvej ČSR sa 27. októbra 2008 prezidenti ČR a SR Václav Klaus a Ivan Gašparovič v Prahe prihlásili k jej odkazu.

České a slovenské snahy vymaniť sa spod tútorstva Viedne a Budapešti získali v priebehu prvej svetovej vojny reálnu šancu na realizáciu. Pre Slovensko to znamenalo zabrániť definitívnemu zániku národného bytia. Keďže v dôsledku mnohoročnej tvrdej maďarizácie bolo na Slovensku málo vzdelaných ľudí so slovenským národným povedomím, optimálnym bolo spojenie síl s národnými a politickými predstaviteľmi z českých krajín. Túto česko-slovenskú orientáciu, ktorej priekopníkom bol následne prvý prezident ČSR Tomáš Garrique Masaryk, si postupne osvojili aj vedúci slovenskí politici v zahraničí i doma. Uvedená idea sa presadila aj v rozhodujúcich centrách svetovej politiky.

V júni až v septembri 1918 postupne Francúzsko, Veľká Británia, USA a Japonsko uznali za oficiálneho predstaviteľa budúceho Česko-Slovenska zahraničný čs. vrcholný orgán odboja, Česko-slovenskú národnú radu (ČSNR), založenú už vo februári 1916 v Paríži. Predstaviteľmi ČSNR boli T. G. Masaryk, Edvard Beneš a Milan Rastislav Štefánik a ich diplomatické úsilie účinne podporovali vojenské úspechy čs. légií.

V júli 1918 české politické strany vytvorili ako domáci vrcholný orgán národnej a demokratickej revolúcie 30-členný československý Národný výbor (NV).

Dňa 14. októbra 1918 E. Beneš dohodovým štátom oznámil, že 26. septembra 1918 vznikla dočasná čs. vláda s T. G. Masarykom ako prezidentom, predsedom ministerskej rady a ministrom financií, E. Benešom ako ministrom zahraničných vecí a vnútra a M.R. Štefánikom ako ministrom vojny.

Vo Washingtone bola 18. októbra 1918 vydaná deklarácia o čs. samostatnosti vypracovaná T. G. Masarykom, ktorý ju s podpismi všetkých troch čs. vládnych činiteľov odovzdal vláde USA - hoci bez vedomia M. R. Štefánika, nachádzajúceho sa v tom čase mimo USA. V Budapešti v uhorskom sneme dňa 19. októbra 1918 vystúpil jediný zástupca Slovákov Ferdinand Juriga s požiadavkou na priznanie sebaurčovacieho práva pre slovenský národ.

V Prahe 28. októbra 1918 NV vyhlásil samostatný čs. štát, a to v nadväznosti na kapitulantskú odpoveď rakúsko-uhorského ministra zahraničných vecí Gyulu Andrássyho vláde USA z predchádzajúceho dňa a po mimoriadne nadšenej manifestácii Pražanov.

Vedúci slovenskí politickí predstavitelia sa k čs. štátnosti prihlásili 30. októbra 1918 na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine dokumentom Deklarácia slovenského národa, keď o udalostiach v Prahe spred dvoch dní ešte nevedeli. ČSR znamenala pre Slovákov vybudovanie základných spoločenských, kultúrnych a školských ustanovizní, ktoré im na rozdiel od väčšiny národov Európy chýbali.

Spoločná štátnosť Čechov a Slovákov preklenula tragické obdobie druhej svetovej vojny, ale aj socialistického Československa. K prijatiu federatívneho usporiadania spoločnej republiky došlo v roku 1968, k pádu komunistickej diktatúry v roku 1989. Spoločný štát Čechov a Slovákov - Česká a Slovenská Federatívna Republika - sa rozdelil na dva samostatné celky 1. januára 1993.