Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Európsku úniu v mene Slovenskej republiky ako predsedníckej krajiny v Rade EÚ na tomto podujatí zastupuje štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Lukáš Parízek.
Autor TASR
Brusel 19. decembra (TASR) - Spolupráca medzi Európskym parlamentom (EP) a národnými parlamentmi krajín Afriky, Karibiku a Tichomoria (AKT) je hlavnou témou dvojdňového zasadnutia Spoločného parlamentného zhromaždenia krajín EÚ a AKT, ktoré sa začalo dnes v kenskom hlavnom meste Nairobi.
EÚ v mene Slovenskej republiky ako predsedníckej krajiny v Rade EÚ na tomto podujatí zastupuje štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Lukáš Parízek.
V poradí už 32. zasadnutie Spoločného parlamentného zhromaždenia EÚ-AKT sa bude primárne venovať spolupráci medzi zákonodarným zborom EÚ a národnými parlamentmi krajín zo skupiny AKT.
Parízek vystúpi na tomto podujatí v mene vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej. Radu AKT bude na zasadnutí zastupovať Lindsay Fitz-Patrick Grant, minister pre turizmus, medzinárodný obchod, priemysel a obchod zo Svätého Krištofa a Nevisu, ktorý je súčasťou krajín východného Karibiku.
Obe strany majú záujem na rozvoji vzájomných vzťahov aj po roku 2020, keď vyprší platnosť Dohody z Cotonou. Táto dohoda o partnerstve bola uzavretá v Benine v júni 2000 medzi 77 štátmi AKT a vtedajšími 15 členskými štátmi EÚ. Stanovuje dvojstranné vzťahy pre politický dialóg a obchodnú a rozvojovú spoluprácu medzi EÚ a skupinou krajín AKT. Jej hlavným cieľom je obmedzenie a možné odstránenie chudoby v rámci udržateľného rozvoja a postupná integrácia krajín AKT do svetovej ekonomiky.
Dohoda z Cotonou nahradila predošlú Lomskú konvenciu, ktorá bola základom spolupráce medzi krajinami AKT a EÚ od roku 1975.
Poslanci EP v polovici októbra upozornili Európsku komisiu, že Dohoda z Cotonou stanovuje, že spolupráca medzi EÚ a AKT má podporovať aj dialóg medzi verejným a súkromným sektorom a začleniť súkromný sektor do rozvojového procesu. Vo svojom uznesení zo 14. apríla 2016 zasa europoslanci poukázali na skutočnosť, že dnes neexistuje na svete ani jeden významný projekt, ktorý by nebol založený na konzultáciách a spolupráci so súkromnými investormi.
Predstavitelia europarlamentu, ktorý od exekutívy EÚ žiada odpoveď na to, aký bude ďalší rámec politicko-ekonomických vzťahov medzi EÚ a AKT po roku 2020, majú v Nairobi možnosť hovoriť s partnermi o budúcej spolupráci vrátane požiadaviek na dôraznejšie zapájanie sa súkromného sektora do rozvojových tém.
EÚ v mene Slovenskej republiky ako predsedníckej krajiny v Rade EÚ na tomto podujatí zastupuje štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Lukáš Parízek.
V poradí už 32. zasadnutie Spoločného parlamentného zhromaždenia EÚ-AKT sa bude primárne venovať spolupráci medzi zákonodarným zborom EÚ a národnými parlamentmi krajín zo skupiny AKT.
Parízek vystúpi na tomto podujatí v mene vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej. Radu AKT bude na zasadnutí zastupovať Lindsay Fitz-Patrick Grant, minister pre turizmus, medzinárodný obchod, priemysel a obchod zo Svätého Krištofa a Nevisu, ktorý je súčasťou krajín východného Karibiku.
Obe strany majú záujem na rozvoji vzájomných vzťahov aj po roku 2020, keď vyprší platnosť Dohody z Cotonou. Táto dohoda o partnerstve bola uzavretá v Benine v júni 2000 medzi 77 štátmi AKT a vtedajšími 15 členskými štátmi EÚ. Stanovuje dvojstranné vzťahy pre politický dialóg a obchodnú a rozvojovú spoluprácu medzi EÚ a skupinou krajín AKT. Jej hlavným cieľom je obmedzenie a možné odstránenie chudoby v rámci udržateľného rozvoja a postupná integrácia krajín AKT do svetovej ekonomiky.
Dohoda z Cotonou nahradila predošlú Lomskú konvenciu, ktorá bola základom spolupráce medzi krajinami AKT a EÚ od roku 1975.
Poslanci EP v polovici októbra upozornili Európsku komisiu, že Dohoda z Cotonou stanovuje, že spolupráca medzi EÚ a AKT má podporovať aj dialóg medzi verejným a súkromným sektorom a začleniť súkromný sektor do rozvojového procesu. Vo svojom uznesení zo 14. apríla 2016 zasa europoslanci poukázali na skutočnosť, že dnes neexistuje na svete ani jeden významný projekt, ktorý by nebol založený na konzultáciách a spolupráci so súkromnými investormi.
Predstavitelia europarlamentu, ktorý od exekutívy EÚ žiada odpoveď na to, aký bude ďalší rámec politicko-ekonomických vzťahov medzi EÚ a AKT po roku 2020, majú v Nairobi možnosť hovoriť s partnermi o budúcej spolupráci vrátane požiadaviek na dôraznejšie zapájanie sa súkromného sektora do rozvojových tém.
