Nikolič pripomenul, že obe krajiny sa ocitli v ekonomickej kríze, za ktorú nenesú zodpovednosť. Slovensko sa podľa neho napriek tomu v rámci Európy drží najlepšie a Srbsko sa s ňou snaží bojovať.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 22. januára (TASR) - Slovenská republika závidí Srbsku slovenskú národnostnú menšinu. "Je lojálna k svojmu štátu a pritom si zachováva všetky svoje národné tradície kultúrne a spoločenské," vyhlásil po dnešnom stretnutí so svojím srbským partnerom Tomislavom Nikoličom prezident SR Ivan Gašparovič. Nikolič je na jednodňovej oficiálnej návšteve Slovenska.
"Srbsko je hrdé na svoju slovenskú národnostnú menšinu. Naša ústava je trochu inak koncipovaná. Sú v nej zakotvené kolektívne práva menšín a sú vyššie, ako stanovujú najvyššie kritériá Európskej únie," dodal Nikolič.
Štátnici vyzdvihli vynikajúce vzájomné vzťahy, ktorým však podľa nich nezodpovedá ekonomická a obchodná spolupráca. Vzájomný ročný obrat dosahuje 500 miliónov eur, preto chcú Bratislava aj Belehrad v budúcnosti zlepšiť túto bilanciu. Srbsko ponúka svoje možnosti spolupráce s východom, predovšetkým s ruským trhom.
Nikolič pripomenul, že obe krajiny sa ocitli v ekonomickej kríze, za ktorú nenesú zodpovednosť. Slovensko sa podľa neho napriek tomu v rámci Európy drží najlepšie a Srbsko sa s ňou snaží bojovať.
Poďakoval SR za podporu na ich ceste do EÚ, ako aj pri snahe o dohodu s Albáncami na území Kosova. "Aby sme si obránili, čo by si bránila každá krajina, a to je suverenita a územná celistvosť vlastného štátu," podčiarkol. Gašparovič uistil svojho partnera, že Slovensko, čo sa týka Kosova, nemení svoje stanovisko, ktoré vychádza z medzinárodného práva. Ako však pripomenul, Kosovo je súčasťou Balkánu, kde žijú nielen Srbi, ale aj Albánci. "Slovensko sa neodvracia od pomoci sociálnych programov a ekonomickej pomoci Kosovu a myslím si, že z tejto pozície a z tohto pohľadu to chápe aj Srbsko," konštatoval.
Rovnako ubezpečil, že SR stojí na strane tých krajín Balkánu, ktoré chcú rozšíriť rady únie, pričom plnia predpísané podmienky. "Nie sme zástancom pridávania podmienok plnenia pre vstup do EÚ, ale majú sa dôsledne plniť tie súčasné," podčiarkol. V tejto súvislosti vyzdvihol pokrok Belehradu, ktorý dosiahol za posledné obdobie na ceste do únie po nástupe nového vedenia krajiny.
M. LAJČÁK: Napredovanie Srbska smerom k EÚ závisí od pokroku v dialógu s Kosovom
Srbsku je jasné, že proces napredovania smerom k Európskej únii závisí od pokroku v ich dialógu s Kosovom. "Uvedomujú si jeho dôležitosť," uviedol šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák po dnešnom stretnutí so svojím rezortným partnerom Ivanom Mrkičom a srbským prezidentom Tomislavon Nikoličom. Ten je na jednodňovej oficiálnej návšteve Slovenska.
Podľa ministra Nikolič počas stretnutí s najvyšším ústavným činiteľom SR Ivanom Gašparovičom a premiérom Robertom Ficom deklaroval, že európska integrácia je pre jeho krajinu prioritou číslo jeden. "Urobia všetko pre to, aby ju splnili. Zdedili celý rad záväzkov od predchádzajúcej vlády, ktoré nie sú jednoduché, ale bez váhania sa k nim prihlásili a uskutočnia ich," podčiarkol Lajčák. V prípade pokroku Belehradu ohľadom európskej integrácie by sa v júni mohlo prijať odporúčanie o začatí prístupových rokovaní so Srbskom. "Existuje vôľa a šanca, ale zďaleka to nie je garantované," zdôraznil.
EÚ, ktoré udelilo vlani Srbsku štatút kandidátskej krajiny, sa snaží prinútiť tamojšiu vládu, aby sa vzdala kontroly nad severom Kosova a nadviazala na fungujúce, susedské vzťahy so svojou bývalou provinciou, aj bez uznania jej nezávislosti.
S Nikoličom diskutoval Lajčák predovšetkým o dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ktorý prebieha v Bruseli pod záštitou šéfky európskej diplomacie Catherine Ashtonovej. "Hovorili sme v kontexte nedávno prijatej rezolúcie v srbskom parlamente, ktorý pomenúva otázky súvisiace s týmto procesom," ozrejmil.
Srbská exekutíva schválila 9. januára dva dokumenty. Jeden z nich sa týka zásad pokračovania dialógu a druhý ich postoja ku Kosovu. Rezolúcia potvrdzuje, že Srbsko nikdy neuzná jednostranne vyhlásenú nezávislosť Kosova. Žiada tiež vyriešenie postavenia severu Kosova a osobitné garancie individuálnych a kolektívnych práv kosovských Srbov žijúcich južne od rieky Ibar.
"Chcel som si vyjasniť niektoré stanoviská a očakávania srbskej strany. Zároveň som tlmočil, ako sú niektoré otázky videné vo vnútri EÚ, to všetko s cieľom, aby nedošlo k nejakému nedorozumeniu, aby jedna ani druhá strana neboli zaskočené," priblížil Lajčák.
Srbský premiér Ivica Dačič nedávno vyhlásil, že by jeho krajina mohla podporiť členstvo Kosova v OSN, ak by Priština umožnila srbskej menšine v Kosove autonómiu. Kosovský premiér Hashim Thaci túto možnosť rezolútne vylúčil. O tomto dnes hovoril aj Lajčák s Nikoličom. Na otázku, či Srbsko naďalej trvá na tejto pozícii, reagoval tým, že sa k tomu musí vyjadriť srbská strana.
Zatiaľ sa táto politická prestrelka nestala predmetom spoločných rokovaní medzi Ashtonovou, Dačičom a Thacim. Najbližšie kolo stretnutia je naplánované na február. Nie je presne známe, čo bude témou diskusie. "Ešte je dosť času na februárovú agendu, lebo je pokračovaním predchádzajúcej, keďže v januári sa hovorilo hlavne o špeciálnom colnom režime na severe Kosova," dodal s tým, že hlavným záujmom je venovať sa otázke severnej časti bývalej srbskej provincie a vplyve Belehradu na život Srbov v nej. "Toto je téma, ktorá je vnímaná ako aktuálna a citlivá," uzavrel slovenský šéf diplomacie.
"Srbsko je hrdé na svoju slovenskú národnostnú menšinu. Naša ústava je trochu inak koncipovaná. Sú v nej zakotvené kolektívne práva menšín a sú vyššie, ako stanovujú najvyššie kritériá Európskej únie," dodal Nikolič.
Štátnici vyzdvihli vynikajúce vzájomné vzťahy, ktorým však podľa nich nezodpovedá ekonomická a obchodná spolupráca. Vzájomný ročný obrat dosahuje 500 miliónov eur, preto chcú Bratislava aj Belehrad v budúcnosti zlepšiť túto bilanciu. Srbsko ponúka svoje možnosti spolupráce s východom, predovšetkým s ruským trhom.
Nikolič pripomenul, že obe krajiny sa ocitli v ekonomickej kríze, za ktorú nenesú zodpovednosť. Slovensko sa podľa neho napriek tomu v rámci Európy drží najlepšie a Srbsko sa s ňou snaží bojovať.
Poďakoval SR za podporu na ich ceste do EÚ, ako aj pri snahe o dohodu s Albáncami na území Kosova. "Aby sme si obránili, čo by si bránila každá krajina, a to je suverenita a územná celistvosť vlastného štátu," podčiarkol. Gašparovič uistil svojho partnera, že Slovensko, čo sa týka Kosova, nemení svoje stanovisko, ktoré vychádza z medzinárodného práva. Ako však pripomenul, Kosovo je súčasťou Balkánu, kde žijú nielen Srbi, ale aj Albánci. "Slovensko sa neodvracia od pomoci sociálnych programov a ekonomickej pomoci Kosovu a myslím si, že z tejto pozície a z tohto pohľadu to chápe aj Srbsko," konštatoval.
Rovnako ubezpečil, že SR stojí na strane tých krajín Balkánu, ktoré chcú rozšíriť rady únie, pričom plnia predpísané podmienky. "Nie sme zástancom pridávania podmienok plnenia pre vstup do EÚ, ale majú sa dôsledne plniť tie súčasné," podčiarkol. V tejto súvislosti vyzdvihol pokrok Belehradu, ktorý dosiahol za posledné obdobie na ceste do únie po nástupe nového vedenia krajiny.
M. LAJČÁK: Napredovanie Srbska smerom k EÚ závisí od pokroku v dialógu s Kosovom
Srbsku je jasné, že proces napredovania smerom k Európskej únii závisí od pokroku v ich dialógu s Kosovom. "Uvedomujú si jeho dôležitosť," uviedol šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák po dnešnom stretnutí so svojím rezortným partnerom Ivanom Mrkičom a srbským prezidentom Tomislavon Nikoličom. Ten je na jednodňovej oficiálnej návšteve Slovenska.
Podľa ministra Nikolič počas stretnutí s najvyšším ústavným činiteľom SR Ivanom Gašparovičom a premiérom Robertom Ficom deklaroval, že európska integrácia je pre jeho krajinu prioritou číslo jeden. "Urobia všetko pre to, aby ju splnili. Zdedili celý rad záväzkov od predchádzajúcej vlády, ktoré nie sú jednoduché, ale bez váhania sa k nim prihlásili a uskutočnia ich," podčiarkol Lajčák. V prípade pokroku Belehradu ohľadom európskej integrácie by sa v júni mohlo prijať odporúčanie o začatí prístupových rokovaní so Srbskom. "Existuje vôľa a šanca, ale zďaleka to nie je garantované," zdôraznil.
EÚ, ktoré udelilo vlani Srbsku štatút kandidátskej krajiny, sa snaží prinútiť tamojšiu vládu, aby sa vzdala kontroly nad severom Kosova a nadviazala na fungujúce, susedské vzťahy so svojou bývalou provinciou, aj bez uznania jej nezávislosti.
S Nikoličom diskutoval Lajčák predovšetkým o dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ktorý prebieha v Bruseli pod záštitou šéfky európskej diplomacie Catherine Ashtonovej. "Hovorili sme v kontexte nedávno prijatej rezolúcie v srbskom parlamente, ktorý pomenúva otázky súvisiace s týmto procesom," ozrejmil.
Srbská exekutíva schválila 9. januára dva dokumenty. Jeden z nich sa týka zásad pokračovania dialógu a druhý ich postoja ku Kosovu. Rezolúcia potvrdzuje, že Srbsko nikdy neuzná jednostranne vyhlásenú nezávislosť Kosova. Žiada tiež vyriešenie postavenia severu Kosova a osobitné garancie individuálnych a kolektívnych práv kosovských Srbov žijúcich južne od rieky Ibar.
"Chcel som si vyjasniť niektoré stanoviská a očakávania srbskej strany. Zároveň som tlmočil, ako sú niektoré otázky videné vo vnútri EÚ, to všetko s cieľom, aby nedošlo k nejakému nedorozumeniu, aby jedna ani druhá strana neboli zaskočené," priblížil Lajčák.
Srbský premiér Ivica Dačič nedávno vyhlásil, že by jeho krajina mohla podporiť členstvo Kosova v OSN, ak by Priština umožnila srbskej menšine v Kosove autonómiu. Kosovský premiér Hashim Thaci túto možnosť rezolútne vylúčil. O tomto dnes hovoril aj Lajčák s Nikoličom. Na otázku, či Srbsko naďalej trvá na tejto pozícii, reagoval tým, že sa k tomu musí vyjadriť srbská strana.
Zatiaľ sa táto politická prestrelka nestala predmetom spoločných rokovaní medzi Ashtonovou, Dačičom a Thacim. Najbližšie kolo stretnutia je naplánované na február. Nie je presne známe, čo bude témou diskusie. "Ešte je dosť času na februárovú agendu, lebo je pokračovaním predchádzajúcej, keďže v januári sa hovorilo hlavne o špeciálnom colnom režime na severe Kosova," dodal s tým, že hlavným záujmom je venovať sa otázke severnej časti bývalej srbskej provincie a vplyve Belehradu na život Srbov v nej. "Toto je téma, ktorá je vnímaná ako aktuálna a citlivá," uzavrel slovenský šéf diplomacie.