Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Takmer štvrtina všetkých opýtaných žiakov si myslí, že učitelia nie vždy boli v čase vyučovania tolerantní a viacerí nedokázali nevhodné správanie žiakov eliminovať.
Autor TASR
Bratislava 15. mája (TASR) - Šikanovanie v žiakoch vyvoláva obavy a úzkosť. Odvahu pomôcť spolužiakovi vzoprieť sa proti agresorovi by nemalo 35 percent žiakov gymnázií a 30 percent žiakov stredných odborných škôl. Vyplýva to zo zistení Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI) v súvislosti so šikanou v školách, zverejnených na jej webe.
V školskom roku 2019/2020 zisťovala inšpekcia stav bezpečnosti školského prostredia so zameraním na výskyt nevhodného správania spolužiakov a šikanovania v 31 základných školách, v siedmich gymnáziách a vo ôsmich stredných odborných školách. Dotazník vyplnilo 2165 žiakov základných škôl, gymnázií a stredných odborných škôl. Z výsledkov dotazníka vyplýva, že šikanovaní i svedkovia šikanovania označili viaceré miesta, kde agresori najčastejšie svoje obete šikanovali, a to aj napriek zabezpečenému pedagogickému dozoru či nainštalovaným videokamerám na chodbách škôl. "Za najčastejšie miesto šikanovania všetci žiaci označili triedu počas prestávky," uvádza ŠŠI.
Pre tému žiackej pohody bol medzinárodne prijatý pojem wellbeing, ktorý možno v kontexte edukácie prekladať ako "cítiť sa dobre" a zároveň "dobre sa učiť". "Wellbeing žiakov v školách oslaboval najmä prístup niektorých učiteľov (zosmiešňovanie, ponižovanie a neprimerané nároky), ktorý nebol budovaný na základe úprimnej interakcie, vzájomného počúvania sa. Žiaci nevnímali pedagógov vždy ako spravodlivých pri prešetrovaní porušenia disciplíny ani pri riešení nevhodného správania jednotlivcov, čo sa prejavilo aj ich nedôverou voči pedagogickým a odborným zamestnancom pri riešení vzdelávacích, ale najmä osobnostných problémov," uvádza ŠŠI.
Takmer štvrtina všetkých opýtaných žiakov (30 percent žiakov stredných odborných škôl, 21 percent žiakov gymnázií a 16 percent žiakov základných škôl) si myslí, že učitelia nie vždy boli v čase vyučovania tolerantní a chápaví, viacerí nedokázali nevhodné správanie žiakov eliminovať a spravodlivo riešiť. Takmer pätina všetkých členov žiackych školských rád nebola presvedčená o tom, že ochranu a podporu učiteľov majú aj žiaci, ktorých iní odsudzujú pre náboženstvo/rasu/sociálny pôvod/národnosť alebo názory.
Žiaci pociťovali potrebu väčšej slobody, otvorenosti a ústretovosti vo vzájomných vzťahoch medzi žiakmi i medzi žiakmi a pedagógmi. Podľa výsledkov dotazníka ŠŠI by chceli viac hovoriť o škole a o živote v nej, byť informovanejší o vzniknutých problémoch, aktívnejšie sa zúčastňovať na rozhodovacích procesoch spolu s pedagógmi školy. Mnohým prekážal nezáujem učiteľov o ich záľuby a aktivity vo voľnom čase.
V školskom roku 2019/2020 zisťovala inšpekcia stav bezpečnosti školského prostredia so zameraním na výskyt nevhodného správania spolužiakov a šikanovania v 31 základných školách, v siedmich gymnáziách a vo ôsmich stredných odborných školách. Dotazník vyplnilo 2165 žiakov základných škôl, gymnázií a stredných odborných škôl. Z výsledkov dotazníka vyplýva, že šikanovaní i svedkovia šikanovania označili viaceré miesta, kde agresori najčastejšie svoje obete šikanovali, a to aj napriek zabezpečenému pedagogickému dozoru či nainštalovaným videokamerám na chodbách škôl. "Za najčastejšie miesto šikanovania všetci žiaci označili triedu počas prestávky," uvádza ŠŠI.
Pre tému žiackej pohody bol medzinárodne prijatý pojem wellbeing, ktorý možno v kontexte edukácie prekladať ako "cítiť sa dobre" a zároveň "dobre sa učiť". "Wellbeing žiakov v školách oslaboval najmä prístup niektorých učiteľov (zosmiešňovanie, ponižovanie a neprimerané nároky), ktorý nebol budovaný na základe úprimnej interakcie, vzájomného počúvania sa. Žiaci nevnímali pedagógov vždy ako spravodlivých pri prešetrovaní porušenia disciplíny ani pri riešení nevhodného správania jednotlivcov, čo sa prejavilo aj ich nedôverou voči pedagogickým a odborným zamestnancom pri riešení vzdelávacích, ale najmä osobnostných problémov," uvádza ŠŠI.
Takmer štvrtina všetkých opýtaných žiakov (30 percent žiakov stredných odborných škôl, 21 percent žiakov gymnázií a 16 percent žiakov základných škôl) si myslí, že učitelia nie vždy boli v čase vyučovania tolerantní a chápaví, viacerí nedokázali nevhodné správanie žiakov eliminovať a spravodlivo riešiť. Takmer pätina všetkých členov žiackych školských rád nebola presvedčená o tom, že ochranu a podporu učiteľov majú aj žiaci, ktorých iní odsudzujú pre náboženstvo/rasu/sociálny pôvod/národnosť alebo názory.
Žiaci pociťovali potrebu väčšej slobody, otvorenosti a ústretovosti vo vzájomných vzťahoch medzi žiakmi i medzi žiakmi a pedagógmi. Podľa výsledkov dotazníka ŠŠI by chceli viac hovoriť o škole a o živote v nej, byť informovanejší o vzniknutých problémoch, aktívnejšie sa zúčastňovať na rozhodovacích procesoch spolu s pedagógmi školy. Mnohým prekážal nezáujem učiteľov o ich záľuby a aktivity vo voľnom čase.
