Bratislava 26. februára (TASR) – Stanislav Martinčko kandiduje na post prezidenta republiky za mimoparlamentnú stranu Koalícia občanov Slovenska (KOS).

Strana Koalícia občanov Slovenska so sídlom v Košiciach vznikla v roku 2012. Zaregistrovali ju 7. júna 2012.

TASR prináša profil Stanislava Martinčka

Narodil sa 11. februára 1952 v Košiciach. Má úplne stredoškolské vzdelanie. Doteraz nebol činný v politike. Od roku 2000 je generálnym riaditeľom súkromnej spoločnosti Kemax s.r.o., ktorá sa zaoberá spracovaním a výrobou plechov. Predtým pracoval ako vodič kamióna, vedúci dopravy a vodič autobusu.

Prvé kolo prezidentských volieb sa na Slovensku uskutoční v sobotu 15. marca. Pokiaľ v ňom ani jeden kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, v sobotu 29. marca sa uskutoční druhé kolo. V ňom sa stretnú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola.

Oficiálnymi kandidátmi na prezidenta SR sú premiér Robert Fico (Smer-SD), manažér a filantrop Andrej Kiska, expredseda KDH Ján Čarnogurský, šéf klubu KDH Pavol Hrušovský (KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS), Jozef Behýl, expolitik Milan Kňažko, nezaradený poslanec NR SR Radoslav Procházka, nominant SMK Gyula Bárdos, Milan Melník, kardiológ Viliam Fischer, Stanislav Martinčko, kandidát KSS Ján Jurišta, primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko a poslankyňa NR SR Helena Mezenská z OĽaNO.


Spracované podľa zdroja: www.koaliciaobcanovslovenska.sk

Prezidentské voľby v súčasnej podobe považuje Stanislav Martinčko za nečestné a nedemokratické

Ako v rámci projektu rozhovorov TASR s prezidentskými kandidátmi uviedol, je sklamaný z toho, že nie všetci uchádzači o miesto v Grasalkovičovom paláci majú rovnakú štartovaciu pozíciu. Za úspech by v súčasných podmienkach považoval to, ak by v prvom kole volieb nebol posledný.


Prezidenta volia občania priamo. Myslíte si, že jeho právomoci vzhľadom na silný mandát od občanov sú dostatočné?

Áno sú. Ak by som sa dostal do úradu, nemenil by som ich.

Ako sa budete v prípade zvolenia podieľať na formovaní zahraničnej politiky SR? Budete mať ako prezident záujem zúčastňovať sa na dôležitých summitoch EÚ? Kam bude smerovať vaša prvá služobná cesta?

Prvá moja zahraničná cesta by viedla do Českej republiky. Na plánovaní zahraničných ciest by som spolupracoval s vládou, pretože Slovensko má len jednu zahraničnú politiku a prezident nemá byť ten, ktorý by ju mal rozdeľovať. Čo sa týka summitov EÚ, záležalo by od pozvania. Ak by tam mal ísť prezident, išiel by prezident, ak predseda vlády, išiel by on.

Prezident je hlavný veliteľ ozbrojených síl SR. Ako vnímate účasť slovenských jednotiek v rámci operácii NATO? Má SR pokračovať v účasti na zahraničných misiách, prípadne ju rozširovať či obmedzovať?

Slovensko, ako členský štát NATO, sa musí podieľať aj na vojenských operáciách v rámci paktu. Tam, kde určí velenie NATO, tam by slovenskí vojaci aj mali byť. Zahraničné misie by preto mali byť v súlade s požiadavkami NATO.

Prezident je najvyšší ústavný činiteľ v SR. Ako by mala vyzerať jeho spolupráca s vládou a parlamentom? Máte v prípade zvolenia v pláne pravidelne vystupovať v pléne NR SR so správou o stave republiky, prípadne sa zúčastňovať aj na rokovaní vlády?

Správu o stave republiky by som predpokladal minimálne raz do roka. Na niektorých zásadných rokovaniach vlády by som sa ja zúčastnil. Ale to by muselo byť skutočne zásadné, inak by som sa do toho neplietol.




Jednou z prezidentských právomocí je aj vymenúvanie a odvolávanie vysokých štátnych úradníkov či sudcov. Ako by ste, ako prezident, pristupovali k výkonu tejto kompetencie?

Prezident má právo vymenovať predsedu Najvyššieho súdu a tiež aj právo odvolať šéfku Ústavného súdu. V týchto záležitostiach by som postupoval podľa vlastného názoru. Je viacero dôvodov na nevymenovanie Štefana Harabina a tiež viacero dôvodov na odvolanie pani Macejkovej.

Čo považujete v úrade prezidenta SR za najdôležitejšie?

Aby bola zachovaná kontinuita medzi prezidentom a občanmi. Ja z pozície prezidenta nechcem chodiť na návštevy medzi ľudí. Chcem medzi ľudí prichádzať. Tam sa dozviem všetko, čo pre úrad potrebujem. Lebo viete, keď prichádza prezident na návštevu, zametajú sa ulice, všetko sa pripraví a vy sa nedozviete nič konkrétne. Chcem medzi ľudí prichádzať ako rovnocenný partner.

Dlhodobé preferencie hovoria o tom, že vaša podpora sa pohybuje pod jedným percentom. Má podľa vás zmysel kandidovať s takým potenciálom?

Pre mňa to má zmysel, zatiaľ som mal málo verejných vystúpení. To, čo chcem povedať občanom a Slovensku, to v sebe jednoducho nebudem nosiť a poviem to tam, kde treba. A či budem mať jedno alebo pol percenta alebo sto, to ma v tejto chvíli nezaujíma.

V prípade, že sa nedostanete do druhého kola prezidentských volieb, budete svojim voličom odporúčať, ktorému kandidátovi by mali dať hlas?

Áno. Ako občan by som si vedel predstaviť, koho z tých ďalších trinástich kandidátov by som mal voliť.




Ako hodnotíte doterajšiu volebnú kampaň?

Pokladám ju za nečestnú. Tým sú aj voľby nečestné, a teda nedemokratické. Čestné voľby vyzerajú inak. V nich by sa museli kandidáti postaviť na rovnakú štartovaciu čiaru a mali by byť vyzvaní, aby predstúpili pred občanov a povedali, aké zmeny by ste pre nich pripravili a čo pre nich chcú viac urobiť. Toto sa na Slovensku nedeje. Dokonca kandidáti sú rozdelení tak, ako celá krajina – na chudobných a na bohatých. Bohatí majú väčší priestor v médiách a nás chudobných len doslova trpia a náš najväčší trestný čin, ktorého sme sa dopustili, je to, že sme neznámi. A v niektorých výsledkoch preferencií už nemáme ani meno. My sme už len iní kandidáti. Médiá nám nedávajú šancu. Ak by sme ju mali a prehrali by sme, bola by to čestná prehra, ale zatiaľ je to nečestný súboj. V takomto súboji za úspech budem považovať to, ak nebudem posledný.

Hovorí sa o vás, že ste silný lokálpatriot. Ak by ste sa stali prezidentom, mali by ste iný, povedzme, zhovievavejší pohľad na východné Slovensko?

Tu sa grupuje najväčšia chudoba. A nikoho netrápi. Týchto ľudí by možno ani tak nepotešilo, keby prišiel prezident s vrecom peňazí. Viac by ocenili, keby vôbec prišiel a porozprával sa s nimi. Viac by to ocenili, lebo o nich sa nikto nezaujíma.