Zajtra by mal Ústavný súd SR rozhodnúť o mimoriadne závažnej veci, ktorá sa týka celej krajiny a jej spravovania – či formulácia požiadavky v zákone na tzv. vzdelanostný cenzus je v súlade alebo v rozpore s Ústavou.

Cenzus do zákona zaviedli poslanci za Smer-SD, ale hlasovaním ho podporili aj väčšina poslancov za KDH, SDKÚ-DS a tiež viacerí poslanci za OĽaNO. Hlavným problémom je, že minimálne stredoškolské vzdelanie zákon vyžaduje iba a len pri kandidátoch na funkciu starostu.

Ústava stanovuje: „Starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie. Starosta obce je výkonným orgánom obce; vykonáva správu obce a zastupuje obec navonok. Dôvody a spôsob odvolania starostu pred uplynutím volebného obdobia ustanoví zákon.“

Dôležité sú v tejto súvislosti tri veci. Prvou je, že Ústava kladie požiadavky na voľby starostu jednoznačne a bez výnimky, čím v podstate nepripúšťa iný, ako rozumný výklad, samozrejme, v spojení s ďalšími článkami Ústavy. Druhou, že rovnako jednoznačne v tomto prípade umocňuje všeobecnosť volebného práva. A tretím, že možnosť úpravy zákonom dáva výlučne vo veci odvolania starostu. V žiadnej inej, čo znamená, že ak zákon upraví iné náležitosti, potom je v rozpore s uvedeným článkom Ústavy. Automaticky.

Posúdenie zákona Ústavným súdom však môže byť aj iné, teda, že zákon je v súlade s Ústavou. To sa pred rozhodnutím súdu nedá odhadnúť a v tomto zložení obzvlášť. Hoci plusovým znamienkom môže byť, že súd už pozastavil účinnosť napadnutých článkov. Ale ani takéto znamienko v prospech návrhu neplatí vždy. Tak či onak - ak súd rozhodne, že napadnuté články zákona sú v súlade s Ústavou, bude mimoriadne zaujímavé aj poučné čítať jeho odôvodnenie.

Nie je žiadnym tajomstvom, že návrh poslancov Smeru-SD vychádzal aj zo zverejneného videa, v ktorom novozvolený starosta aj napriek očividnej snahe nedokázal správne prečítať sľub. Namiesto toho, aby ho poslanci napríklad čítať doučili, rozhodli sa pre zaužívaný postup – zmenu zákona. Bolo to pre nich ľahšie. Fakt, že pritom s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou opäť natrhli Ústavu, bol vedľajší. Napokon, nebolo to po prvý raz. A zrejme ani posledný.

Mimochodom a vo všeobecnosti: platí, že akých ľudí si zvolíme, takých aj máme. A tak to má aj byť.