Bratislava 21. augusta (TASR) - Starostovia obce musia pri nakladaní s verejnými prostriedkami a majetkom obce postupovať hospodárne, efektívne a v súlade s účelom ich použitia. Ak to neurobia a spôsobia škodu, budú za to niesť zodpovednosť. Takto si to predstavuje štvorica poslancov za hnutie OĽaNO Miroslav Kadúc, Igor Hraško, Jozef Viskupič a Erika Jurinová. Zmeny presadzujú v návrhu novely zákona o obecnom zriadení, ktorou sa bude plénum NR SR zaoberať na septembrovom rokovaní.

"Starosta, ktorý túto povinnosť poruší, hoci vedel, že tým môže spôsobiť škodu štátu alebo obci, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ju nespôsobí, zodpovedá za škodu, ktorá takto vznikla," píše sa v návrhu. Starosta má mať podľa novely možnosť sa takejto zodpovednosti zbaviť, ak preukáže, že nemohol konať inak, lebo bol viazaný právnymi predpismi. V prípade, že sa na nakladaní s verejnými prostriedkami a majetkom podieľalo viacero ľudí, zodpovedať za škodu má ten, kto vykonal právny úkon.

Právo na náhradu takejto škody spôsobenej starostom možno podľa návrhu novely uplatniť len vtedy, ak príslušný orgán na základe kontroly rozhodne, že starosta porušil svoje povinnosti. Potom sa do procesu náhrady škody pustí generálny prokurátor. OĽaNO zároveň dáva starostom možnosť, že ak sa na ich konanie nepríde päť rokov, skutok bude premlčaný. Všetky tieto nové ustanovenia o zodpovednosti za škodu a o uplatnení nároku na jej náhradu sa majú vzťahovať aj na zástupcu starostu, ktorý koná na základe poverenia.

Právo veta starostu

Obyčajní v návrhu právnej normy upravujú aj právo veta starostu. V súčasnosti platí, že starosta môže pozastaviť uznesenie obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné. Podľa novely však bude mať v prípade, ak uznesenie zastupiteľstva odporuje zákonu alebo jeho plnenie nie je kryté rozpočtom obce, povinnosť ho vetovať s písomným odôvodnením. Na druhej strane, ak sa starosta domnieva, že uznesenie je pre obec zjavne nevýhodné, bude mať možnosť konať v rámci voľnej úvahy. OĽaNO chce pridaním spomínanej povinnosti veta zabrániť tomu, aby rozhodovanie starostu bolo ovplyvnené napr. osobným profitom z nezákonného uznesenia či politickým nátlakom zo strany poslancov.

OĽaNO ďalej navrhuje, aby obecné zastupiteľstvo mohlo starostovi zvýšiť plat len vtedy, ak obec hospodárila s prebytkom aspoň posledné tri roky. Podľa poslancov je pri trojročnom prebytku zvýšenie aj z morálneho hľadiska opodstatnené, keďže finančná situácia a stav rozpočtu obce je aj výsledkom činnosti starostu.

Novela tiež prináša povinnosť obciam zverejňovať nielen súdne rozhodnutia o nesúlade všeobecne záväzných nariadení obce a VÚC so zákonom či vládnymi nariadeniami, ale aj všetky ďalšie rozhodnutia súdov vo veciach, v ktorých bola obec účastníkom konania. OĽaNO chce takto zvýšiť informovanosť obyvateľov o výsledkoch súdnych konaní, ktoré sa týkajú ich obce.

Štvorica poslancov chce tiež zmeniť režim referenda na odvolanie starostu. Dnes sa takéto referendum koná, ak o to petíciou požiada aspoň 30 percent oprávnených voličov a ak starosta hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti, porušuje Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Po novom má platiť, že referendum sa bude konať aj v prípade jednorazového, nielen opakovaného porušovania zo strany starostu.

V neposlednom rade OĽaNO prináša povinnosť pre väčšie obce (nad 3000 obyvateľov) mať prednostu obecného úradu. V súčasnosti platí pravidlo, že keď má obec viac zamestnancov, môže byť zriadená funkcia prednostu. Pri väčších obciach je však podľa obyčajných aj väčšie riziko spôsobenia škôd nekvalifikovanými zamestnancami.