Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak sa situácia nezmení a nepridá sa viac vody, tento typický dunajský biotop úplne zanikne.
Autor TASR
Gabčíkovo 15. augusta (TASR) - Starý Dunaj sa stáva pre mnohé pôvodné dunajské druhy rýb neobývateľný. Ak sa situácia nezmení a nepridá sa viac vody, tento typický dunajský biotop úplne zanikne. Vyplýva to z veľkého monitoringu rýb v pôvodnom koryte Dunaja, ktorý vykonal tím z Fakulty rybárstva a ochrany vôd Juhočeskej univerzity v Českých Budejoviciach pod vedením Bořka Drozda. TASR o tom informovala enviroorganizácia WWF Slovensko.
"Starý Dunaj má extrémne málo vody, pretože väčšina sa pri Bratislave odkláňa do prívodného kanála vodného diela Gabčíkovo. Videli sme tu ohromné množstvo sedimentov a bahna, ktoré by tu vôbec nemali byť," upozornil rybí ekológ Drozd. Tento stav sa podľa neho silne negatívne podpisuje aj na rybích populáciách. Hoci druhové zastúpenie je pomerne stabilné, početnosť populácií za posledné roky výrazne klesla.
Ramenná sústava je podľa odborníkov plná bežných kaprovitých rýb, no vo vodách evidujú extrémny pokles prúdomilných druhov. Niektoré takéto pôvodné skupiny, ako sú napríklad jesetery, zo Starého Dunaja z dôvodu zlých životných podmienok úplne vymizli. "Je to pre kombinovaný vplyv výstavby a nevhodne nastavený manažment prevádzky vodného diela Gabčíkovo prejavujúci sa v unikátnom ekosystéme Starého Dunaja nedostatkom vody, nedostatočnými prietokovými pomermi, prehrievaním vody a intenzívnou sedimentáciou," povedal Drozd. Zároveň podotkol, že tento vplyv je ešte umocnený globálnou zmenou klímy.
Environmentalisti pripomínajú, že Slovensko sa zaviazalo do roku 2027 docieliť na Starom Dunaji dobrý ekologický stav podľa požiadaviek Rámcovej smernice o vodách. "Ide tak o nesmierne náročné preteky s časom," skonštatovali.
V Dunaji sa takisto rozšírili invázne druhy rýb, ktoré situáciu zhoršujú. Ide najmä o tolstolobika bieleho, ktorý predstavuje vážne ohrozenie pre pôvodné druhy, opísal Drozd. Táto pôvodne ázijská ryba sa podľa expertov začala samovoľne rozmnožovať a zaplavila predovšetkým hlavný tok. "Svedkami toho môžeme byť napríklad v lokalitách pri Komárne, kde zvukmi lodných motorov vyplašené tolstolobiky skáču ľuďom do lodí," uviedla organizácia. Z ramennej sústavy podľa Drozda úplne vymizol pôvodný karas zlatistý, ktorý bol nahradený nepôvodným, silne inváznym karasom pruským.
Monitoring, ktorý je súčasťou projektu LIFE Living Rivers, sa pravidelne vykonáva na Starom Dunaji od roku 2023, a to dvakrát ročne, ako aj na ďalších lokalitách. Hlavným cieľom je získať údaje potrebné na návrh vhodných opatrení na spriechodnenie vodných diel Gabčíkovo a Čunovo pre ryby.
Tento rok prebehol monitoring v 13 úsekoch rieky a v jej ramennej sústave od 4. do 9. augusta. Uskutočnili sa denné aj nočné odlovy. Všetky odchytené ryby počítali, merali, vážili a následne vrátili späť do vody. Zdokumentovať sa podarilo bežné, ale aj vzácnejšie druhy rýb. Zo zriedkavejších rýb našli napríklad kolka veľkého, hrebenačku pásavú, šabľu krivočiaru, hrúza Vladykov, ploticu lesklú, ale aj iné reofilné druhy či druhy európskeho významu.
Pri aktivite asistovali zástupcovia Štátnej ochrany prírody SR, ministerstva životného prostredia, Výskumného ústavu vodného hospodárstva, WWF Slovensko a Slovenského rybárskeho zväzu.
"Starý Dunaj má extrémne málo vody, pretože väčšina sa pri Bratislave odkláňa do prívodného kanála vodného diela Gabčíkovo. Videli sme tu ohromné množstvo sedimentov a bahna, ktoré by tu vôbec nemali byť," upozornil rybí ekológ Drozd. Tento stav sa podľa neho silne negatívne podpisuje aj na rybích populáciách. Hoci druhové zastúpenie je pomerne stabilné, početnosť populácií za posledné roky výrazne klesla.
Ramenná sústava je podľa odborníkov plná bežných kaprovitých rýb, no vo vodách evidujú extrémny pokles prúdomilných druhov. Niektoré takéto pôvodné skupiny, ako sú napríklad jesetery, zo Starého Dunaja z dôvodu zlých životných podmienok úplne vymizli. "Je to pre kombinovaný vplyv výstavby a nevhodne nastavený manažment prevádzky vodného diela Gabčíkovo prejavujúci sa v unikátnom ekosystéme Starého Dunaja nedostatkom vody, nedostatočnými prietokovými pomermi, prehrievaním vody a intenzívnou sedimentáciou," povedal Drozd. Zároveň podotkol, že tento vplyv je ešte umocnený globálnou zmenou klímy.
Environmentalisti pripomínajú, že Slovensko sa zaviazalo do roku 2027 docieliť na Starom Dunaji dobrý ekologický stav podľa požiadaviek Rámcovej smernice o vodách. "Ide tak o nesmierne náročné preteky s časom," skonštatovali.
V Dunaji sa takisto rozšírili invázne druhy rýb, ktoré situáciu zhoršujú. Ide najmä o tolstolobika bieleho, ktorý predstavuje vážne ohrozenie pre pôvodné druhy, opísal Drozd. Táto pôvodne ázijská ryba sa podľa expertov začala samovoľne rozmnožovať a zaplavila predovšetkým hlavný tok. "Svedkami toho môžeme byť napríklad v lokalitách pri Komárne, kde zvukmi lodných motorov vyplašené tolstolobiky skáču ľuďom do lodí," uviedla organizácia. Z ramennej sústavy podľa Drozda úplne vymizol pôvodný karas zlatistý, ktorý bol nahradený nepôvodným, silne inváznym karasom pruským.
Monitoring, ktorý je súčasťou projektu LIFE Living Rivers, sa pravidelne vykonáva na Starom Dunaji od roku 2023, a to dvakrát ročne, ako aj na ďalších lokalitách. Hlavným cieľom je získať údaje potrebné na návrh vhodných opatrení na spriechodnenie vodných diel Gabčíkovo a Čunovo pre ryby.
Tento rok prebehol monitoring v 13 úsekoch rieky a v jej ramennej sústave od 4. do 9. augusta. Uskutočnili sa denné aj nočné odlovy. Všetky odchytené ryby počítali, merali, vážili a následne vrátili späť do vody. Zdokumentovať sa podarilo bežné, ale aj vzácnejšie druhy rýb. Zo zriedkavejších rýb našli napríklad kolka veľkého, hrebenačku pásavú, šabľu krivočiaru, hrúza Vladykov, ploticu lesklú, ale aj iné reofilné druhy či druhy európskeho významu.
Pri aktivite asistovali zástupcovia Štátnej ochrany prírody SR, ministerstva životného prostredia, Výskumného ústavu vodného hospodárstva, WWF Slovensko a Slovenského rybárskeho zväzu.
