Samosprávy na Slovensku dlhodobo trápi problém zaraďovania ukrajinských detí do výchovno-vzdelávacieho procesu.
Autor TASR
Bratislava 9. augusta (TASR) - Samosprávy na Slovensku dlhodobo trápi problém zaraďovania ukrajinských detí do výchovno-vzdelávacieho procesu. Upozornili na to zástupcovia miest a obcí s tým, že efektívne, systematické riešenie dodnes nemajú. Ministerstvo školstva pre TASR deklarovalo, že situáciu spoločne so samosprávami rieši. Avizuje prípravu legislatívnej úpravy, ktorá by stanovila podmienky, za ktorých bude školská dochádzka od školského roka 2024/2025 povinná aj pre deti so statusom cudzinca s dočasným útočiskom.
V materských, základných a stredných školách v SR sa podľa rezortu v máji vzdelávalo 10.400 detí, žiakov a študentov z Ukrajiny. Ministerstvo očakáva, že toto číslo naďalej porastie aj v budúcom školskom roku. "Pripravujeme preto ďalšie opatrenia na pomoc deťom začleniť sa do kolektívu a školám pripraviť sa na nadchádzajúci školský rok," vyhlásili z rezortu.
V nastávajúcom školskom roku sa chce ministerstvo zamerať na posilnenie jazykovej prípravy detí cudzincov na školách a využívanie voľnočasových aktivít pre deti, ktoré sa momentálne vzdelávajú online. Pre školákov, ktorí sa už dnes vzdelávajú na slovenských školách, to má znamenať rozšírenie možností štúdia slovenského jazyka a slovenskej literatúry ako cudzieho jazyka.
"Zároveň pre deti, ktoré dočasne uprednostňujú alebo sú odkázané na vzdelávanie v online systéme svojej domovskej krajiny, plánuje ministerstvo vytvoriť schémy jazykových kurzov a podpory voľnočasových aktivít, ktoré im umožnia lepšie začlenenie do kolektívu aj popri domácom online vzdelávaní," spresnil rezort.
Zámerom podľa neho je, aby tieto opatrenia podporili pokračovanie v procese zaraďovania cudzincov do školského systému a spoločnosti, zlepšili ich jazykovú prípravu a pripravili ich na povinnú školskú dochádzku v školskom roku 2024/2025.
Zástupcovia samospráv tvrdia, že problémom je najviac zaťažený západ Slovenska, a to najmä Bratislava a jej okolie. Aktuálnu situáciu by podľa Únie miest Slovenska (ÚMS) mohli zhoršiť aj ďalšie komplikácie, ktoré môže priniesť implementácia akčného plánu vzdelávania a zavedenie povinnej školskej dochádzky od septembra 2024. Únia upozornila, že do dnešného dňa nie je jasné, koľko detí z Ukrajiny zostalo mimo vzdelávacieho systému.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) taktiež tvrdí, že momentálne neexistujú presné údaje o počte detí so statusom cudzinca, ktoré budú plniť školskú dochádzku v rámci rôznych krajov a okresov. Tieto údaje sú podľa neho pritom nevyhnutné pre nastavenie procesov, zahrňujúcich deti z Ukrajiny do slovenských škôl. "Intenzívne s rezortom školstva spolupracujeme, a to nielen pri zbieraní dát, ale aj poskytnutím metodiky práce s odídencami a dotazníkovým systémom, ktorý si samosprávy v predchádzajúcom období vytvorili práve pre potreby čo najpresnejšieho zisťovania údajov o deťoch z Ukrajiny, nachádzajúcich sa na ich území," uviedli pre TASR zo ZMOS.
ÚMS po nedávnom rokovaní dotknutých strán v Bratislavskom kraji avizuje prípravu komplexného dotazníka, ktorého výsledky by mali pomôcť zadefinovať všetky riziká. Taktiež nájsť voľné kapacity a model financovania tak, aby finálne riešenie čo najmenej zaťažilo samosprávy.
"Vo väčšine okresov neevidujeme problém s kapacitou škôl, výnimkou sú len väčšie mestá ako napríklad Bratislava či Nitra," uviedli z ministerstva. V tejto súvislosti pripravujú alternatívne možnosti, ktoré by kapacity rozšírili a prebieha intenzívna komunikácia s viacerými partnermi.
V materských, základných a stredných školách v SR sa podľa rezortu v máji vzdelávalo 10.400 detí, žiakov a študentov z Ukrajiny. Ministerstvo očakáva, že toto číslo naďalej porastie aj v budúcom školskom roku. "Pripravujeme preto ďalšie opatrenia na pomoc deťom začleniť sa do kolektívu a školám pripraviť sa na nadchádzajúci školský rok," vyhlásili z rezortu.
V nastávajúcom školskom roku sa chce ministerstvo zamerať na posilnenie jazykovej prípravy detí cudzincov na školách a využívanie voľnočasových aktivít pre deti, ktoré sa momentálne vzdelávajú online. Pre školákov, ktorí sa už dnes vzdelávajú na slovenských školách, to má znamenať rozšírenie možností štúdia slovenského jazyka a slovenskej literatúry ako cudzieho jazyka.
"Zároveň pre deti, ktoré dočasne uprednostňujú alebo sú odkázané na vzdelávanie v online systéme svojej domovskej krajiny, plánuje ministerstvo vytvoriť schémy jazykových kurzov a podpory voľnočasových aktivít, ktoré im umožnia lepšie začlenenie do kolektívu aj popri domácom online vzdelávaní," spresnil rezort.
Zámerom podľa neho je, aby tieto opatrenia podporili pokračovanie v procese zaraďovania cudzincov do školského systému a spoločnosti, zlepšili ich jazykovú prípravu a pripravili ich na povinnú školskú dochádzku v školskom roku 2024/2025.
Zástupcovia samospráv tvrdia, že problémom je najviac zaťažený západ Slovenska, a to najmä Bratislava a jej okolie. Aktuálnu situáciu by podľa Únie miest Slovenska (ÚMS) mohli zhoršiť aj ďalšie komplikácie, ktoré môže priniesť implementácia akčného plánu vzdelávania a zavedenie povinnej školskej dochádzky od septembra 2024. Únia upozornila, že do dnešného dňa nie je jasné, koľko detí z Ukrajiny zostalo mimo vzdelávacieho systému.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) taktiež tvrdí, že momentálne neexistujú presné údaje o počte detí so statusom cudzinca, ktoré budú plniť školskú dochádzku v rámci rôznych krajov a okresov. Tieto údaje sú podľa neho pritom nevyhnutné pre nastavenie procesov, zahrňujúcich deti z Ukrajiny do slovenských škôl. "Intenzívne s rezortom školstva spolupracujeme, a to nielen pri zbieraní dát, ale aj poskytnutím metodiky práce s odídencami a dotazníkovým systémom, ktorý si samosprávy v predchádzajúcom období vytvorili práve pre potreby čo najpresnejšieho zisťovania údajov o deťoch z Ukrajiny, nachádzajúcich sa na ich území," uviedli pre TASR zo ZMOS.
ÚMS po nedávnom rokovaní dotknutých strán v Bratislavskom kraji avizuje prípravu komplexného dotazníka, ktorého výsledky by mali pomôcť zadefinovať všetky riziká. Taktiež nájsť voľné kapacity a model financovania tak, aby finálne riešenie čo najmenej zaťažilo samosprávy.
"Vo väčšine okresov neevidujeme problém s kapacitou škôl, výnimkou sú len väčšie mestá ako napríklad Bratislava či Nitra," uviedli z ministerstva. V tejto súvislosti pripravujú alternatívne možnosti, ktoré by kapacity rozšírili a prebieha intenzívna komunikácia s viacerými partnermi.