Štát podľa Žilinčíka z WWF Slovensko prichádza o peniaze, ktoré by mohli byť využité pri ochrane prírody. Za roky 2015 až 2020 ide o sumu rádovo v stovkách tisíc eur, podotkol Žilinčík.
Autor TASR
Bratislava 21. júna (TASR) - Štát si za trestné činy proti chráneným druhom nevymáha náhradu škody. Tresty sa pohybujú na dolnej hranici trestnej sadzby, prípadne sú nižšie a neodrádzajú páchateľov od protiprávnej činnosti. Vyplýva to zo zistení Národnej správy o protiprávnej činnosti zameranej na chránené druhy. Svetový fond na ochranu prírody (WWF Slovensko) zanalyzoval dostupné údaje o trestných činoch a priestupkoch proti chráneným druhom za obdobie rokov 2015 až 2020.
"Správa ukazuje, že pri väčšine trestných činov proti chráneným druhom sa nezistí páchateľ, no aj v prípadoch, kde je páchateľ známy, končí veľká časť z nich podmienečným zastavením trestného stíhania, dohodou o vine a treste či zmierom, prípadne je trestný čin prekvalifikovaný na priestupok," poukázala riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann. Dodala, že málo prípadov sa dostane pred súd a udelené tresty sú v niektorých prípadoch nízke.
"Za mimoriadne závažné zistenie, ktoré vyplynulo z analýzy trestných činov, považujeme, že škodu spôsobenú spoločnosti na chránených druhoch nik nevymáha. Odstrašujúci efekt smerom k páchateľom týchto činov je tak oveľa nižší," skonštatoval Pavol Žilinčík z WWF Slovensko. Štát tak podľa neho prichádza o peniaze, ktoré by mohli byť využité pri ochrane prírody. Za roky 2015 až 2020 ide o sumu rádovo v stovkách tisíc eur, podotkol Žilinčík.
Z analýzy prípadov, ktoré sa dostali až na súd, vyplynulo, že hoci súdy v trestnom konaní konštatujú vinu páchateľa aj výšku škody, nerozhodujú o náhrade škody, tvrdí organizácia. V rozsudku odkážu poškodeného, teda štát zastúpený okresným úradom, aby si škodu vymáhal v civilnom konaní. Organizácia podľa vlastných slov zistila, že škoda nebola vymáhaná ani v jednom prípade. Zástupcovia úradov uviedli ako dôvod hlavne nedostatočné odborné a personálne kapacity, zhodnotili environmentalisti.
Národná správa preto odporúča efektívne využívať existujúce nástroje na predchádzanie a postihovanie protiprávneho konania. Okresné úrady by podľa WWF Slovensko mali byť kapacitne a odborne posilnené, aby dokázali vymáhať náhradu spôsobenej škody. "Rovnako je potrebné upraviť a zefektívniť trestný proces, ktorý brzdia najmä viackrát opakované úkony. Na druhej strane, plusom SR je rastúci trend špecializácie orgánov na postihovanie tejto protiprávnej činnosti," poukázala organizácia.
Národná správa vznikla v rámci projektu SWiPE. Cieľom je podľa organizácie efektívnejšie stíhanie trestných činov zameraných na pytliactvo a porušovanie ochrany rastlín a živočíchov v Európe. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie v rámci programu LIFE a zo štátneho rozpočtu prostredníctvom envirorezortu.
"Správa ukazuje, že pri väčšine trestných činov proti chráneným druhom sa nezistí páchateľ, no aj v prípadoch, kde je páchateľ známy, končí veľká časť z nich podmienečným zastavením trestného stíhania, dohodou o vine a treste či zmierom, prípadne je trestný čin prekvalifikovaný na priestupok," poukázala riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann. Dodala, že málo prípadov sa dostane pred súd a udelené tresty sú v niektorých prípadoch nízke.
"Za mimoriadne závažné zistenie, ktoré vyplynulo z analýzy trestných činov, považujeme, že škodu spôsobenú spoločnosti na chránených druhoch nik nevymáha. Odstrašujúci efekt smerom k páchateľom týchto činov je tak oveľa nižší," skonštatoval Pavol Žilinčík z WWF Slovensko. Štát tak podľa neho prichádza o peniaze, ktoré by mohli byť využité pri ochrane prírody. Za roky 2015 až 2020 ide o sumu rádovo v stovkách tisíc eur, podotkol Žilinčík.
Z analýzy prípadov, ktoré sa dostali až na súd, vyplynulo, že hoci súdy v trestnom konaní konštatujú vinu páchateľa aj výšku škody, nerozhodujú o náhrade škody, tvrdí organizácia. V rozsudku odkážu poškodeného, teda štát zastúpený okresným úradom, aby si škodu vymáhal v civilnom konaní. Organizácia podľa vlastných slov zistila, že škoda nebola vymáhaná ani v jednom prípade. Zástupcovia úradov uviedli ako dôvod hlavne nedostatočné odborné a personálne kapacity, zhodnotili environmentalisti.
Národná správa preto odporúča efektívne využívať existujúce nástroje na predchádzanie a postihovanie protiprávneho konania. Okresné úrady by podľa WWF Slovensko mali byť kapacitne a odborne posilnené, aby dokázali vymáhať náhradu spôsobenej škody. "Rovnako je potrebné upraviť a zefektívniť trestný proces, ktorý brzdia najmä viackrát opakované úkony. Na druhej strane, plusom SR je rastúci trend špecializácie orgánov na postihovanie tejto protiprávnej činnosti," poukázala organizácia.
Národná správa vznikla v rámci projektu SWiPE. Cieľom je podľa organizácie efektívnejšie stíhanie trestných činov zameraných na pytliactvo a porušovanie ochrany rastlín a živočíchov v Európe. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie v rámci programu LIFE a zo štátneho rozpočtu prostredníctvom envirorezortu.