Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zároveň im ponúkajú odbornú spoluprácu a pozývajú ich na rokovanie.
Autor TASR
Bratislava 22. marca (TASR) - Štát nedokáže zabrániť znečisťovaniu podzemných zdrojov ani prieniku nebezpečných látok do pitnej vody. Tvrdia to aktivisti z občianskej iniciatívy Naša voda a vyzývajú zodpovedné štátne orgány, aby začali konať. Zároveň im ponúkajú odbornú spoluprácu a pozývajú ich na rokovanie.
"Už dobrých desať rokov majú štátne inštitúcie informácie o kontaminácii pitnej vody z viacerých zdrojov v Bratislave a okolí. A neurobili prakticky nič, aby sa táto situácia začala riešiť," tvrdí ochranár Andrej Kovarik. "Neznáme množstvo ľudí prijíma priamo cez vodovodnú sieť neznáme množstvo jedovatých látok a nevie sa, ako dlho sa to už deje," opisuje. To by podľa neho mohlo byť dôvodom pre zvolanie Bezpečnostnej rady SR.
"Vzhľadom na závažnosť týchto zistení, ktoré už vieme, je na mieste aj vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za nekonanie zodpovedných inštitúcií," pokračuje Kovarik. V tejto súvislosti už podľa jeho informácií bolo podané aj trestné oznámenie, ktoré iniciatíva Naša voda plánuje rozšíriť.
Ministerstvo životného prostredia SR pri príležitosti Dňa vody naopak vyhlásilo, že na ochrane pitnej vody pracuje. V marci ohlásilo prípravu zákona o chránených vodohospodárskych oblastiach Lex Žitný ostrov. Ten má zjednotiť postup všetkých rezortov pri ochrane strategických území zabezpečujúcich vodu pre obyvateľov krajiny.
Podľa aktivistky Tatiany Kratochvílovej má však tento zákon len vytvoriť dojem, že sa envirorezort stará o ochranu pitnej vody. Pripomína, že súčasný minister László Sólymos (Most-Híd) zrušil rozhodnutie, ktorým sa pri šamorínskom vodnom zdroji vytváralo ochranné pásmo. "Nie je potrebné vytvárať nové zákony, len legislatívu, ktorú máme kvalitnú, dodržiavať," myslí si Kratochvílová.
Envirorezort tiež pripomenul, že 15. marca vstúpila do platnosti novela vodného zákona, prostredníctvom ktorej získal kompetencie pri dohľade nad agrochémiou v chránených vodohospodárskych oblastiach. Novela posilnila aj ochranu vôd pred dusičnanmi, ktoré sa do životného prostredia dostávajú aj pre nesprávne zaobchádzanie s odpadovými vodami v žumpách.
"Už dobrých desať rokov majú štátne inštitúcie informácie o kontaminácii pitnej vody z viacerých zdrojov v Bratislave a okolí. A neurobili prakticky nič, aby sa táto situácia začala riešiť," tvrdí ochranár Andrej Kovarik. "Neznáme množstvo ľudí prijíma priamo cez vodovodnú sieť neznáme množstvo jedovatých látok a nevie sa, ako dlho sa to už deje," opisuje. To by podľa neho mohlo byť dôvodom pre zvolanie Bezpečnostnej rady SR.
"Vzhľadom na závažnosť týchto zistení, ktoré už vieme, je na mieste aj vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za nekonanie zodpovedných inštitúcií," pokračuje Kovarik. V tejto súvislosti už podľa jeho informácií bolo podané aj trestné oznámenie, ktoré iniciatíva Naša voda plánuje rozšíriť.
Ministerstvo životného prostredia SR pri príležitosti Dňa vody naopak vyhlásilo, že na ochrane pitnej vody pracuje. V marci ohlásilo prípravu zákona o chránených vodohospodárskych oblastiach Lex Žitný ostrov. Ten má zjednotiť postup všetkých rezortov pri ochrane strategických území zabezpečujúcich vodu pre obyvateľov krajiny.
Podľa aktivistky Tatiany Kratochvílovej má však tento zákon len vytvoriť dojem, že sa envirorezort stará o ochranu pitnej vody. Pripomína, že súčasný minister László Sólymos (Most-Híd) zrušil rozhodnutie, ktorým sa pri šamorínskom vodnom zdroji vytváralo ochranné pásmo. "Nie je potrebné vytvárať nové zákony, len legislatívu, ktorú máme kvalitnú, dodržiavať," myslí si Kratochvílová.
Envirorezort tiež pripomenul, že 15. marca vstúpila do platnosti novela vodného zákona, prostredníctvom ktorej získal kompetencie pri dohľade nad agrochémiou v chránených vodohospodárskych oblastiach. Novela posilnila aj ochranu vôd pred dusičnanmi, ktoré sa do životného prostredia dostávajú aj pre nesprávne zaobchádzanie s odpadovými vodami v žumpách.
