Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministri sa zhodli, že verejné financie nemôžu byť jediným zdrojom financovania rozvojových cieľov a výziev.
Autor TASR
Brusel 20. februára (TASR) – Aktuálne výzvy politiky rozvojovej spolupráce, vhodné nastavenie vzťahov s rozvojovými partnermi a adekvátne financovanie udržateľného rozvoja boli témami rokovania štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáša Parízka s rozvojovými ministrami členských štátov Európskej únie. Stretol sa s nimi v utorok v Bruseli.
TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVaEZ SR).
Neformálne zasadnutie rozvojového segmentu Rady EÚ pre zahraničné veci sa sústredilo na problematiku hodnotenia procesu revízie externých finančných nástrojov EÚ. Ministri pritom zdôraznili, že tieto procesy musia byť prepojené s politickými prioritami EÚ a musia odrážať potrebu reagovať na politické a bezpečnostné výzvy.
"Nové nastavenie finančných nástrojov by malo efektívne reagovať na aktuálne medzery rozvojovej spolupráce v oblasti efektívneho prepojenia rozvoja a bezpečnosti, ktoré vytvárajú základný rámec pre udržateľný rozvoj," uviedol Parízek.
Na stretnutí rezonovala aj potreba zjednodušenia, zefektívnenia a spružnenia rozhodovacích procesov. Ministri sa zhodli, že verejné financie nemôžu byť jediným zdrojom financovania rozvojových cieľov a výziev. Preto je podľa nich nevyhnutné, aby sa hľadali aj ďalšie inovatívne formy financovania vrátane zapojenia súkromnej sféry.
Ministri hovorili tiež o návrhu Európskej investičnej banky na vytvorenie Banky EÚ pre vonkajšie investície a partnerstvá. Zámerom tejto iniciatívy nie je vytvoriť nové štruktúry, ale zefektívniť rozvojové financovanie EÚ a mobilizovať dodatočné súkromné zdroje, a tak reagovať na globálne výzvy, najmä však na príčiny vzniku migrácie.
"Predmetná iniciatíva môže byť úspešná iba za predpokladu, že bude zabezpečená inkluzivita všetkých členských štátov EÚ v rámci rozhodovacích procesov, ako aj počas samotnej realizácie konkrétnych aktivít a programov," pripomenul Parízek.
Ministerská debata sa dotkla aj rozvojových aspektov nového rámca pre spoluprácu s krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria (AKT) po uplynutí dohody z Cotonou (v roku 2020). Nový rámec spolupráce predstavuje príležitosť na posilnenie vzťahov s krajinami AKT v politickej, ekonomickej i rozvojovej oblasti. Zároveň sa prostredníctvom neho ustupuje od prekonaného vzťahu darca–príjemca a posúva smerom k prehĺbenému a plnohodnotnému partnerstvu.
TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVaEZ SR).
Neformálne zasadnutie rozvojového segmentu Rady EÚ pre zahraničné veci sa sústredilo na problematiku hodnotenia procesu revízie externých finančných nástrojov EÚ. Ministri pritom zdôraznili, že tieto procesy musia byť prepojené s politickými prioritami EÚ a musia odrážať potrebu reagovať na politické a bezpečnostné výzvy.
"Nové nastavenie finančných nástrojov by malo efektívne reagovať na aktuálne medzery rozvojovej spolupráce v oblasti efektívneho prepojenia rozvoja a bezpečnosti, ktoré vytvárajú základný rámec pre udržateľný rozvoj," uviedol Parízek.
Na stretnutí rezonovala aj potreba zjednodušenia, zefektívnenia a spružnenia rozhodovacích procesov. Ministri sa zhodli, že verejné financie nemôžu byť jediným zdrojom financovania rozvojových cieľov a výziev. Preto je podľa nich nevyhnutné, aby sa hľadali aj ďalšie inovatívne formy financovania vrátane zapojenia súkromnej sféry.
Ministri hovorili tiež o návrhu Európskej investičnej banky na vytvorenie Banky EÚ pre vonkajšie investície a partnerstvá. Zámerom tejto iniciatívy nie je vytvoriť nové štruktúry, ale zefektívniť rozvojové financovanie EÚ a mobilizovať dodatočné súkromné zdroje, a tak reagovať na globálne výzvy, najmä však na príčiny vzniku migrácie.
"Predmetná iniciatíva môže byť úspešná iba za predpokladu, že bude zabezpečená inkluzivita všetkých členských štátov EÚ v rámci rozhodovacích procesov, ako aj počas samotnej realizácie konkrétnych aktivít a programov," pripomenul Parízek.
Ministerská debata sa dotkla aj rozvojových aspektov nového rámca pre spoluprácu s krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria (AKT) po uplynutí dohody z Cotonou (v roku 2020). Nový rámec spolupráce predstavuje príležitosť na posilnenie vzťahov s krajinami AKT v politickej, ekonomickej i rozvojovej oblasti. Zároveň sa prostredníctvom neho ustupuje od prekonaného vzťahu darca–príjemca a posúva smerom k prehĺbenému a plnohodnotnému partnerstvu.
