Na Slovensku zatiaľ žiadny komplexný integrovaný dopravný systém neexistuje.
Autor TASR
Bratislava 29. apríla (TASR) – Koordinovanie dopravy medzi krajinami Vyšehradskej štvorky (V4) bolo témou dnešnej konferencie v Bratislave, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska. Podpisom memoranda sa predstavitelia ministerstiev dopravy zaviazali k spolupráci v rozvoji integrovaných dopravných systémov (IDS).
Obyvatelia prihraničných oblastí cestujú za prácou často do niektorej zo štyroch krajín. "Otvorili sme otázky možnosti lepšieho dopravného prepojenia pri každodenných realizáciách práve pri veľkých podnikoch, kde sa využíva pracovná sila z jednotlivých krajín aj cezhranične," povedal štátny tajomník slovenského rezortu dopravy Viktor Stromček.
Štvrtina dopravy na Slovensku sa uskutočňuje prostredníctvom verejnej hromadnej dopravy. Železnicami sa prepravuje vyše 6 % ľudí, hromadnú cestnú dopravu využíva menej ako 13 %, mestskou hromadnou dopravou chodia približne 3 % cestujúcich a letecky asi 2,5 %. "Stále zostáva otázkou, akým spôsobom dosiahnuť to, aby bola preferovaná hromadná doprava pred tou individuálnou. Aby cesty boli priepustnejšie a bezpečnejšie," upozornil Stromček.
Nosným systémom v SR je podľa neho železnica. Z roka na rok stúpa počet cestujúcich, čo pripisuje modernizácii tohto druhu dopravy. Ako vyčíslil, za peniaze z eurofondov môže byť obnovených až 75 % vlakových súprav. Štát zároveň zvýšil počet vlakokilometrov. "Stáva sa to skutočným alternatívnym dopravným prostriedkom," zdôraznil.
Na Slovensku zatiaľ žiadny komplexný integrovaný dopravný systém neexistuje. S jedným lístkom môžu ľudia cestovať iba medzi Bratislavou a Malackami. Za hlavný problém označil Stromček odlišných objednávateľov pre každý druh dopravy. Výsledkom sú súbežné spoje, rozdielne názory na vzájomnú integráciu či obavy dopravcov zo straty svojich tržieb. Ministerstvo preto plánuje zriadiť tzv. dopravnú autoritu, teda úrad, ktorý bude mať na starosti všetku hromadnú dopravu.
Česko má rovnako tri úrovne dopravy – štátnu, krajskú a mestskú. "Niekedy sú tie vzťahy medzi krajmi výborné, takže neexistujú na ich hraniciach biele miesta a doprava tam funguje, niekedy to tak však nie je. V týchto prípadoch zvažujeme na centrálnej úrovni zriadenie funkcie určitého koordinátora dopravy, ktorý by musel mať silu a právomoci zasiahnuť a dať požiadavky dohromady," priblížil zástupca českého ministerstva Kamil Rudolecký.
Maďarsko čelí podobným ťažkostiam ako Slovensko. "Hlavný problém má historické korene, a to, že autobusová a vlaková doprava sú konkurenti. Preto existujú paralelné linky, ktoré musíme odstrániť, aby to fungovalo lepšie," vysvetlil Flórián Szalóki z maďarského ministerstva národného rozvoja. V Poľsku funguje integrovaná doprava najmä vo veľkých mestách.
Obyvatelia prihraničných oblastí cestujú za prácou často do niektorej zo štyroch krajín. "Otvorili sme otázky možnosti lepšieho dopravného prepojenia pri každodenných realizáciách práve pri veľkých podnikoch, kde sa využíva pracovná sila z jednotlivých krajín aj cezhranične," povedal štátny tajomník slovenského rezortu dopravy Viktor Stromček.
Štvrtina dopravy na Slovensku sa uskutočňuje prostredníctvom verejnej hromadnej dopravy. Železnicami sa prepravuje vyše 6 % ľudí, hromadnú cestnú dopravu využíva menej ako 13 %, mestskou hromadnou dopravou chodia približne 3 % cestujúcich a letecky asi 2,5 %. "Stále zostáva otázkou, akým spôsobom dosiahnuť to, aby bola preferovaná hromadná doprava pred tou individuálnou. Aby cesty boli priepustnejšie a bezpečnejšie," upozornil Stromček.
Nosným systémom v SR je podľa neho železnica. Z roka na rok stúpa počet cestujúcich, čo pripisuje modernizácii tohto druhu dopravy. Ako vyčíslil, za peniaze z eurofondov môže byť obnovených až 75 % vlakových súprav. Štát zároveň zvýšil počet vlakokilometrov. "Stáva sa to skutočným alternatívnym dopravným prostriedkom," zdôraznil.
Na Slovensku zatiaľ žiadny komplexný integrovaný dopravný systém neexistuje. S jedným lístkom môžu ľudia cestovať iba medzi Bratislavou a Malackami. Za hlavný problém označil Stromček odlišných objednávateľov pre každý druh dopravy. Výsledkom sú súbežné spoje, rozdielne názory na vzájomnú integráciu či obavy dopravcov zo straty svojich tržieb. Ministerstvo preto plánuje zriadiť tzv. dopravnú autoritu, teda úrad, ktorý bude mať na starosti všetku hromadnú dopravu.
Česko má rovnako tri úrovne dopravy – štátnu, krajskú a mestskú. "Niekedy sú tie vzťahy medzi krajmi výborné, takže neexistujú na ich hraniciach biele miesta a doprava tam funguje, niekedy to tak však nie je. V týchto prípadoch zvažujeme na centrálnej úrovni zriadenie funkcie určitého koordinátora dopravy, ktorý by musel mať silu a právomoci zasiahnuť a dať požiadavky dohromady," priblížil zástupca českého ministerstva Kamil Rudolecký.
Maďarsko čelí podobným ťažkostiam ako Slovensko. "Hlavný problém má historické korene, a to, že autobusová a vlaková doprava sú konkurenti. Preto existujú paralelné linky, ktoré musíme odstrániť, aby to fungovalo lepšie," vysvetlil Flórián Szalóki z maďarského ministerstva národného rozvoja. V Poľsku funguje integrovaná doprava najmä vo veľkých mestách.