Odborníci navrhujú, aby štát zadotoval vlastníkovi domu 30 až 50 % investičných nákladov.
Autor TASR
Bratislava 2. mája (TASR) – Podnikatelia v stavebníctve a odborníci na výstavbu a obnovu budov vítajú myšlienku štátnej podpory zatepľovania rodinných domov, ktorú tento týždeň avizoval premiér Robert Fico (Smer-SD). Dotačný program, ktorý by mal byť súčasťou druhého sociálneho balíka vlády, má znížiť majiteľom domov náklady na energie, dať prácu malým stavebníkom a zároveň zlepšiť platenie dane z pridanej hodnoty (DPH).
"Jednoznačne je to opatrenie, ktoré by sme radi podporovali. My sme už niekoľko rokov upozorňovali, že toto je jedna z možných príležitostí pre podnikateľov hlavne v oblasti zamestnávania malých podnikateľov a príležitostí pre regionálnych živnostníkov, lebo primárne práve týmto dá takýto program prácu," uviedol pre TASR prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Zsolt Lukáč.
Platforma Budovy pre budúcnosť, ktorú tvoria okrem ZSPS Slovenská rada pre zelené budovy, Združenie pre podporu obnovy bytových domov, Inštitút pre energeticky pasívne domy a Greenpeace, pripomenula, že na rozdiel od bytových domov a verejných budov na Slovensku chýba účinný program na podporu obnovy rodinných domov. Výsledkom má byť jej nedostatočná kvalita a tempo.
Združenia platformy veria, že program dotácií môže tento negatívny trend zvrátiť a štátu priniesť viaceré výhody. "Zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov znamená impulz pre lokálnu zamestnanosť a ekonomiku, vyššie daňové a odvodové príjmy, kvalitnejšie bývanie, a tým lepší zdravotný stav a produktivitu obyvateľov. V neposlednom rade zvyšuje energetickú bezpečnosť krajiny," opísal ich hovorca Peter Robl.
Úspech pripravovaného dotačného programu podľa neho závisí od piatich faktorov. Musí mať dlhodobý charakter a podporovať komplexnú, nielen čiastkovú obnovu. Za dôležitú považuje tiež administratívnu jednoduchosť. "Pre individuálnych žiadateľov musí byť proces získania dotácie čo najjednoduchší, časovo nezaťažujúci a geograficky dostupný. Zvážiť je potrebné aj asistenciu pri podaní žiadosti a projektovej príprave," domnieva sa Robl. Rozpočet programu by mal byť navyše dostatočne flexibilný, aby sa dokázal prispôsobiť dopytu.
Odborníci navrhujú, aby štát zadotoval vlastníkovi domu 30 až 50 % investičných nákladov. Výšku dotácie by odstupňovali podľa plánovanej a po realizácii preukázanej úrovne energetickej hospodárnosti budovy, čím by ľudí motivovali k vyšším úsporám energie. "Tiež by bolo vhodné uvažovať o dostupnosti výhodných úverov pre nízkopríjmové domácnosti, ktoré nie sú schopné získať komerčný úver a nemajú úspory na pokrytie zostávajúcej časti investície," uzavrel Robl.
"Jednoznačne je to opatrenie, ktoré by sme radi podporovali. My sme už niekoľko rokov upozorňovali, že toto je jedna z možných príležitostí pre podnikateľov hlavne v oblasti zamestnávania malých podnikateľov a príležitostí pre regionálnych živnostníkov, lebo primárne práve týmto dá takýto program prácu," uviedol pre TASR prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Zsolt Lukáč.
Platforma Budovy pre budúcnosť, ktorú tvoria okrem ZSPS Slovenská rada pre zelené budovy, Združenie pre podporu obnovy bytových domov, Inštitút pre energeticky pasívne domy a Greenpeace, pripomenula, že na rozdiel od bytových domov a verejných budov na Slovensku chýba účinný program na podporu obnovy rodinných domov. Výsledkom má byť jej nedostatočná kvalita a tempo.
Združenia platformy veria, že program dotácií môže tento negatívny trend zvrátiť a štátu priniesť viaceré výhody. "Zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov znamená impulz pre lokálnu zamestnanosť a ekonomiku, vyššie daňové a odvodové príjmy, kvalitnejšie bývanie, a tým lepší zdravotný stav a produktivitu obyvateľov. V neposlednom rade zvyšuje energetickú bezpečnosť krajiny," opísal ich hovorca Peter Robl.
Úspech pripravovaného dotačného programu podľa neho závisí od piatich faktorov. Musí mať dlhodobý charakter a podporovať komplexnú, nielen čiastkovú obnovu. Za dôležitú považuje tiež administratívnu jednoduchosť. "Pre individuálnych žiadateľov musí byť proces získania dotácie čo najjednoduchší, časovo nezaťažujúci a geograficky dostupný. Zvážiť je potrebné aj asistenciu pri podaní žiadosti a projektovej príprave," domnieva sa Robl. Rozpočet programu by mal byť navyše dostatočne flexibilný, aby sa dokázal prispôsobiť dopytu.
Odborníci navrhujú, aby štát zadotoval vlastníkovi domu 30 až 50 % investičných nákladov. Výšku dotácie by odstupňovali podľa plánovanej a po realizácii preukázanej úrovne energetickej hospodárnosti budovy, čím by ľudí motivovali k vyšším úsporám energie. "Tiež by bolo vhodné uvažovať o dostupnosti výhodných úverov pre nízkopríjmové domácnosti, ktoré nie sú schopné získať komerčný úver a nemajú úspory na pokrytie zostávajúcej časti investície," uzavrel Robl.