Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Gazdovia nezavierali dvere pred vinšujúcimi ľuďmi bez domova a dedinskými chudákmi a štedro ich pohostili. Nezabúdali ani na svoje ustajnené zvieratá.
Autor TASR
Nižná Boca 24. decembra (TASR) – Vianoce a samotný Štedrý deň patrili podľa liptovskej etnologičky Ivety Zuskinovej odnepamäti k najvýznamnejším dňom v kalendárnom roku. Ľudia sa na tento deň dlho pripravovali, aby mali v dome poriadok, dopredu nachystané jedlo a krmivo pre statok a mohli tak nerušene sláviť Štedrý večer.
"Veľmi dôležité bolo prestieranie štedrovečerného stola. Ľudia sa snažili naň naložiť všetko, čo symbolizovalo bohatstvo pochádzajúce z pôdy a jej úrody. Na stole boli doslova kopce jedla. Gazda s gazdinou sa stolovníkov pýtali, či ich spoza nich vidieť. Nemalo to nič spoločného so žiadnym prejedaním. Obrovsky naložený slávnostný stôl bol čistým symbolom prosperity gazdovstva," zopakovala Zuskinová.
V tento deň sa nechodilo po návštevách, nebolo času a ľudia si to ani príliš nepriali.
"Radi však privítali vinšujúcich obecných pastierov. Dali im za to tzv. sviatočnô, výslužku, ktorá bola súčasťou ich naturálnej odmeny. Každý gazda sa určite potešil napríklad vinšu 'na poli úrod, do domu a do dvora príchod'. Znamenalo to, že mu vinšovali dobrú budúcoročnú úrodu, prírastky detí, dobytka a majetku," pokračovala pre TASR.
Vinšujúci pastieri prinášali do gazdovstiev prúty podľa počtu chvostov, respektíve domácich zvierat. Koľko chvostov bolo v gazdovstve, toľko prútov odovzdali gazdovi. Ten si ich zastokol za trám v maštali a na jar s nimi vyhnal statok na prvú pašu.
"Gazdinky na Štedrý deň už skoro ráno začali piecť chlieb. Pozorne sledovali, ako vyzeral. Ak nepekne vykysol alebo pri pečení praskol, bolo to zlé znamenie," vysvetlila renomovaná etnologička.
Gazdovia nezavierali dvere pred vinšujúcimi ľuďmi bez domova a dedinskými chudákmi a štedro ich pohostili. Nezabúdali ani na svoje ustajnené zvieratá.
"Aj každé domáce zviera malo vedieť, že sú Vianoce. Ľudia venovali pozornosť aj omrvinkám zo slávnostného stola, nesmeli sa len tak vyhodiť a vyjsť nazmar. Niektorí ich hádzali do ohniska, aby si udobrili oheň, alebo ich odkladali a na jar vsypali do prvej brázdy, aby bola dobrá úroda," dodala Zuskinová.
"Veľmi dôležité bolo prestieranie štedrovečerného stola. Ľudia sa snažili naň naložiť všetko, čo symbolizovalo bohatstvo pochádzajúce z pôdy a jej úrody. Na stole boli doslova kopce jedla. Gazda s gazdinou sa stolovníkov pýtali, či ich spoza nich vidieť. Nemalo to nič spoločného so žiadnym prejedaním. Obrovsky naložený slávnostný stôl bol čistým symbolom prosperity gazdovstva," zopakovala Zuskinová.
V tento deň sa nechodilo po návštevách, nebolo času a ľudia si to ani príliš nepriali.
"Radi však privítali vinšujúcich obecných pastierov. Dali im za to tzv. sviatočnô, výslužku, ktorá bola súčasťou ich naturálnej odmeny. Každý gazda sa určite potešil napríklad vinšu 'na poli úrod, do domu a do dvora príchod'. Znamenalo to, že mu vinšovali dobrú budúcoročnú úrodu, prírastky detí, dobytka a majetku," pokračovala pre TASR.
Vinšujúci pastieri prinášali do gazdovstiev prúty podľa počtu chvostov, respektíve domácich zvierat. Koľko chvostov bolo v gazdovstve, toľko prútov odovzdali gazdovi. Ten si ich zastokol za trám v maštali a na jar s nimi vyhnal statok na prvú pašu.
"Gazdinky na Štedrý deň už skoro ráno začali piecť chlieb. Pozorne sledovali, ako vyzeral. Ak nepekne vykysol alebo pri pečení praskol, bolo to zlé znamenie," vysvetlila renomovaná etnologička.
Gazdovia nezavierali dvere pred vinšujúcimi ľuďmi bez domova a dedinskými chudákmi a štedro ich pohostili. Nezabúdali ani na svoje ustajnené zvieratá.
"Aj každé domáce zviera malo vedieť, že sú Vianoce. Ľudia venovali pozornosť aj omrvinkám zo slávnostného stola, nesmeli sa len tak vyhodiť a vyjsť nazmar. Niektorí ich hádzali do ohniska, aby si udobrili oheň, alebo ich odkladali a na jar vsypali do prvej brázdy, aby bola dobrá úroda," dodala Zuskinová.
