Smolenice/Bratislava 23. novembra (TASR) - Štefan Banič bol vyučený murár, ktorý v roku 1907 odišiel za prácou do Spojených štátov amerických (USA), kde so záujmom pozoroval rozvoj letectva. V roku 1912 sa stal svedkom jednej z vtedajších mnohých leteckých nehôd. Tá ho inšpirovala k úvahám, ktorých výsledkom bola konštrukcia padáku, na ktorú v roku 1914 dostal americký patent. Po návrate na Slovensko jeho meno zarezonovalo ešte raz, patril totiž k spoluobjaviteľom jaskyne Driny pri Smoleniciach. Od narodenia Štefana Baniča, slovenského konštruktéra a vynálezcu, uplynie v pondelok 23. novembra 150 rokov.
Zariadenie, ktoré umožňovalo spustenie sa bez nebezpečenstva z výšky, teda padák v podobe obráteného kužeľa vznášajúceho sa nad výsadkárom, bolo známe už dávnejšie, ale Banič prišiel s vlastným riešením. Zostrojil padák teleskopickej konštrukcie dáždnikového typu s tkanivovým krytím, upínajúci sa okolo tela človeka vo výške hrude, ktorý sa otváral systémom pružín.
Štefan Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Neštichu (dnes Smolenická Nová Ves, ktorá je súčasťou Smoleníc). Po skončení ľudovej školy pracoval na statku grófa Pálffyho. Pre svoje názory na maďarizáciu musel z práce odísť. Vyučil sa za murára a pracoval aj na stavbe Smolenického zámku. Okrúhle sté výročie udelenia amerického patentu na padák vynálezcovi Štefanovi Baničovi si 16. augusta 2014 pripomenuli v jeho rodisku, v Smoleniciach. Na snímke starostka obce Smolenice Pavlína Hornáčková v spoločnosti účastníkov slávnostného stretnutia pri pamätníku Štefana Baniča, archívne foto. Foto: TASR - Jozef Polešenský
Ťažká sociálna situácia prinútila Baniča v roku 1907 odísť za prácou do USA. V Spojených štátoch pracoval na farmách i v baniach. Neskôr sa usadil v Pennsylvánii v meste Greenville.
Začiatok 20. storočia bol obdobím rozvoja letectva, pri ktorom dochádzalo často aj k nehodám. V roku 1912 sa Banič stal svedkom leteckého nešťastia, a tak sa začal zaoberal myšlienkou vynájsť zariadenie, ktoré by zachránilo letca pri leteckej nehode.
Po štyroch mesiacoch skonštruoval vlastný prototyp padáka. Predložil ho na posúdenie členom vedenia amerického letectva. Tí sa na prototyp pozerali najprv zdržanlivo, ale navrhli mu, aby svoj padák vyskúšal. Na snímke zreštaurovaný pamätník Štefana Baniča na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave, archívne foto.Foto: TASR Jaroslav Novák
Prvý zoskok Banič absolvoval najprv z výškovej budovy vo Washingtone. Neskôr padák úspešne vyskúšal aj zoskokom z lietadla z výšky 600 metrov. Po týchto skúškach prihlásil svoj vynález na americkom patentovom úrade, ktorý mu dňa 25. augusta 1914 vydal patent č. 1 108 484.
Prvá veta Baničovho osvedčenia na americkej patentovej listine znie: "Nech je známe, že ja Stephan Banič, pôvodom z rakúsko-uhorského cisárstva, usadený v Greenville, okres Mercer, štát Pennsylvánia, vynašiel som isté nové účelné zlepšenie padákov, o čom podávam v nasledujúcom podrobné vysvetlenie."
Nasleduje podrobný opis konštrukcie nového padáka, funkcie jednotlivých častí, presné technické nákresy. Titulná strana hovorí aj o tom, že sa Baničovi a jeho dedičom priznáva oprávnenie na patentovanie vynálezu na obdobie 17 rokov. Osobitné právo vyrábať, používať a predávať uvedený vynález prislúchalo len v USA. Originál patentu sa dnes nachádza v múzeu v Smoleniciach. Na archívnej snímke z 27. októbra 1989 v Bratislave Stanislav Štepka ako Štefan Banič v predstavení RND Loď svet. Foto: TASR/Alexander Buzinkay
Baničov padák sa pripevňoval okolo hrudníka a otváral sa pomocou zariadenia umiestneného v osi padáka. Dômyselne skonštruovaná sústava pružín a rebrovitých tyčiek, na ktorých spočívalo hrubé plátno umožňovala regulovať nosnú plochu, a teda rýchlosť klesania a pristátie na vhodnom mieste. Padák pripomínal zložený dáždnik.
Podľa niektorých prameňov pomáhal Baničovi aj inžinier František Jankovič z Klčovian pri Trnave, ktorý v USA vyštudoval. Baničov vynález odkúpila armáda USA, ale americké letectvo padáky tohto typu nepoužívalo. Štefan Banič sa stal aj čestným členom letectva USA. Vynález mu však slávu ani bohatstvo nepriniesol.
V roku 1920 sa Banič vrátil na Slovensko, žil v ústraní a pracoval ako murársky majster. O niekoľko rokov sa jeho meno spomínalo opäť. So synom Jánom a súrodencami Imrichom a Alojzom Vajsáblovcami a Alexandrom a Silvestrom Valovcami v roku 1929 spoluobjavil jaskyňu Driny v Malých Karpatoch. Snímka z výstavy Vynálezy a objavy, ktoré zmenili svet v nákupnom centre v Trnave. Výstava, ktorá potrvá do 9. februára 2016, prenesie návštevníkov do minulosti, poskytne im príležitosť vidieť na jednom mieste najväčšie objavy sveta a dovolí im nazrieť do života našich predkov. Trnava, 21. január 2016, archívne foto.Foto: TASR - Lukáš Grinaj
Štefan Banič zomrel 2. januára 1941 v Smolenickej Novej Vsi. Známym sa stal až po smrti, keď jeho osobnosť spropagoval historik Štefan Jastrabík, ktorý v roku 1975 vydal monografiu o obci Smolenice.
V roku 1970 odhalili Baničovi na bratislavskom letisku Milana Rastislava Štefánika pamätník. Smolenice si svojho nadaného rodáka pripomenuli 14. júna 2006 takisto pamätníkom, ktorý financovali veteráni z Klubu vojenských výsadkárov. Jeho pamiatku v obci pripomína aj náhrobný kameň v tvare padáka a pamätná tabuľa na rodnom dome konštruktéra. V Múzeu Molpír v Smoleniciach zriadili Baničovi pamätnú izbu.
V októbri 2020 začala Národná banka Slovenska (NBS) predávať striebornú zberateľskú euromincu v nominálnej hodnote 10 eur venovanú 150. výročiu narodenia Štefana Baniča.
