Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Uviedli to v rozhovore pre TASR.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 16. marca (TASR) — Poslanci Európskeho parlamentu (EP) a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v utorok (14. 3.) diskutovali o dôsledkoch protestov, ktoré otriasli Gruzínskom v súvislosti s novým zákonom o tzv. zahraničných agentoch a o výzvach, pred ktorými stojí Moldavsko. Obe krajiny musí EÚ naďalej podporovať, uviedli v rozhovore pre TASR europoslanci Ivan Štefanec a Vladimír Bilčík.
Ivan Štefanec (KDH) pripomenul jasný postoj europarlamentu podporujúceho snahy Moldavska stať sa členom EÚ po tom, ako získalo štatút kandidátskej krajiny. "Naším cieľom je dať im jasnú európsku perspektívu a približovať túto krajinu k nášmu právnemu rámcu," vysvetlil.
Situácia v Gruzínku je podľa Štefanca zložitejšia, no po občianskych protestoch aj tam vidieť, že veľká časť verejnosti má záujem o európsku cestu. "Je našou povinnosťou dať aj týmto ľuďom nádej, že majú šancu dostať sa medzi krajiny, kde vládne právo, spravodlivosť a prosperita, na rozdiel od chaosu, ktorý ponúka ruský diktátorský režim a ktorý sa v týchto republikách snaží zvýšiť svoj vplyv," povedal.
EÚ vníma, že Rusko ovplyvňuje cez rôznych agentov a hybridnú vojnu situáciu v Moldavsku, čo však platí aj pre štáty strednej a východnej Európy. "Ruská dezinformačná vojna je dlhšia ako skutočná vojna proti Ukrajine. Nesmieme to podceniť aj keď tento boj bude trvať dlhšie než ten na bojovom poli," uviedol Štefanec.
Vladimír Bilčík (Demokrati, predtým Spolu) konštatoval, že v prípade oboch krajín ide o pokračovanie snáh Ruska hybridnými spôsobmi rozšíriť priestor konfliktu na Ukrajine. "Rusko sa snaží vytvoriť ďalší konflikt, usiluje sa o to systematicky v oboch krajinách," povedal. EÚ to musí zaujímať, lebo Moldavsko má kandidátsky štatút. Gruzínsko ho vlani nezískalo práve pre obavy, že súčasná vláda je pod vplyvom Moskvy a síl naklonených Rusku.
"Signál, ktorý vysielame z europarlamentu je, že stojíme za všetkými proeurópskymi a demokratickými silami v oboch krajinách," povedal Bilčík. V prípade Moldavska je to vláda na čele s prezidentkou Maiou Sanduovou a novým premiérom, ktorý je z prostredia bezpečnostných zložiek. To má podľa Bilčíka zmysel, lebo ruský prezident Vladimir Putin nielen, že útočí na Ukrajinu, ale koná v duchu dekrétu z roku 2002, ktorý na pozadí sporu o Podnestersko zrušil základnú dohodu o územnej celistvosti Moldavska.
"Snaha Ruska nanovo rozpútať konflikt v Podnestersku sa v posledných týždňoch zintenzívnila. Rusko sa snaží spôsobiť chaos a dosadiť k moci sily blízke Moskve," tvrdí Bilčík.
Dianie v Gruzínsku ide podľa podobného scenára hybridnej vojny, čo bolo aj za snahou vlády presadiť zákon, ktorý by odstavil aktivity mimovládnych organizácií. Tomu však zabránili Gruzínci v uliciach, ktorí čeliac ozbrojeným zložkám ukázali, že bojujú za európsku budúcnosť svojho štátu.
"Toto sú krajiny, s ktorými počítame v EÚ v budúcnosti. Budeme ich podporovať politicky, finančne, bezpečnostne a aj ekonomicky," zdôraznil Bilčík.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Ivan Štefanec (KDH) pripomenul jasný postoj europarlamentu podporujúceho snahy Moldavska stať sa členom EÚ po tom, ako získalo štatút kandidátskej krajiny. "Naším cieľom je dať im jasnú európsku perspektívu a približovať túto krajinu k nášmu právnemu rámcu," vysvetlil.
Situácia v Gruzínku je podľa Štefanca zložitejšia, no po občianskych protestoch aj tam vidieť, že veľká časť verejnosti má záujem o európsku cestu. "Je našou povinnosťou dať aj týmto ľuďom nádej, že majú šancu dostať sa medzi krajiny, kde vládne právo, spravodlivosť a prosperita, na rozdiel od chaosu, ktorý ponúka ruský diktátorský režim a ktorý sa v týchto republikách snaží zvýšiť svoj vplyv," povedal.
EÚ vníma, že Rusko ovplyvňuje cez rôznych agentov a hybridnú vojnu situáciu v Moldavsku, čo však platí aj pre štáty strednej a východnej Európy. "Ruská dezinformačná vojna je dlhšia ako skutočná vojna proti Ukrajine. Nesmieme to podceniť aj keď tento boj bude trvať dlhšie než ten na bojovom poli," uviedol Štefanec.
Vladimír Bilčík (Demokrati, predtým Spolu) konštatoval, že v prípade oboch krajín ide o pokračovanie snáh Ruska hybridnými spôsobmi rozšíriť priestor konfliktu na Ukrajine. "Rusko sa snaží vytvoriť ďalší konflikt, usiluje sa o to systematicky v oboch krajinách," povedal. EÚ to musí zaujímať, lebo Moldavsko má kandidátsky štatút. Gruzínsko ho vlani nezískalo práve pre obavy, že súčasná vláda je pod vplyvom Moskvy a síl naklonených Rusku.
"Signál, ktorý vysielame z europarlamentu je, že stojíme za všetkými proeurópskymi a demokratickými silami v oboch krajinách," povedal Bilčík. V prípade Moldavska je to vláda na čele s prezidentkou Maiou Sanduovou a novým premiérom, ktorý je z prostredia bezpečnostných zložiek. To má podľa Bilčíka zmysel, lebo ruský prezident Vladimir Putin nielen, že útočí na Ukrajinu, ale koná v duchu dekrétu z roku 2002, ktorý na pozadí sporu o Podnestersko zrušil základnú dohodu o územnej celistvosti Moldavska.
"Snaha Ruska nanovo rozpútať konflikt v Podnestersku sa v posledných týždňoch zintenzívnila. Rusko sa snaží spôsobiť chaos a dosadiť k moci sily blízke Moskve," tvrdí Bilčík.
Dianie v Gruzínsku ide podľa podobného scenára hybridnej vojny, čo bolo aj za snahou vlády presadiť zákon, ktorý by odstavil aktivity mimovládnych organizácií. Tomu však zabránili Gruzínci v uliciach, ktorí čeliac ozbrojeným zložkám ukázali, že bojujú za európsku budúcnosť svojho štátu.
"Toto sú krajiny, s ktorými počítame v EÚ v budúcnosti. Budeme ich podporovať politicky, finančne, bezpečnostne a aj ekonomicky," zdôraznil Bilčík.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
