Prípadné rozpustenie zostatku, ktorý sa v súčasnosti používa na krytie deficitu štátneho rozpočtu, by musela schváliť vláda.
Autor TASR
Bratislava 20. septembra (TASR) - Environmentálny fond nie je určený na financovanie zvýšených cien elektrickej energie. Nemá to v legislatívnych ani finančných možnostiach. "Ani 20-násobné zvýšenie nášho rozpočtu to neumožní prefinancovať," povedala pre TASR riaditeľka odboru ekonomických činností Envirofondu Andrea Štefániková. Fond aj ministerstvo životného prostredia tvrdia, že kompenzáciu má riešiť rezort hospodárstva. Ten sa už skôr vyjadril, že firmám by pri vysokých cenách mohli pomôcť prostriedky z fondu.
Envirofond má ako štátny účelový fond príjmy a výdavky schvaľované v štátnom rozpočte. Štefániková priblížila, že príjmy sa pohybujú na úrovni okolo 350 miliónov eur. Fond však vie na dotácie minúť iba peniaze z výdavkov, čo je tento rok približne 112 miliónov eur. Rozdiel, ktorý vznikne, spadá do zostatku z predchádzajúcich rokov pod gesciou ministerstva financií a fond ani envirorezort s ním nemôžu nakladať. V súčasnosti je v zostatku 1,2 miliardy eur, ku koncu roka tam môže byť 1,4 až 1,5 miliardy eur, ozrejmila.
Prípadné rozpustenie zostatku, ktorý sa v súčasnosti používa na krytie deficitu štátneho rozpočtu, by musela schváliť vláda. Malo by to dôsledky na rating, zvýšenie deficitu štátneho rozpočtu či iné ekonomické dosahy, zhodnotila Štefániková.
V budúcnosti sa podľa nej možno baviť o tom, že peniazmi by sa štátny dlh prekrývať nemusel. Vzhľadom na energetickú krízu to však Štefániková neočakáva. "Je to hudba budúcnosti. Keď prekonáme túto situáciu, že sa zastaví zvyšovanie deficitu a prekrývanie štátnym dlhom, a prostriedky sa začnú používať do environmentálnych projektov," poznamenala.
Envirofond má ako štátny účelový fond príjmy a výdavky schvaľované v štátnom rozpočte. Štefániková priblížila, že príjmy sa pohybujú na úrovni okolo 350 miliónov eur. Fond však vie na dotácie minúť iba peniaze z výdavkov, čo je tento rok približne 112 miliónov eur. Rozdiel, ktorý vznikne, spadá do zostatku z predchádzajúcich rokov pod gesciou ministerstva financií a fond ani envirorezort s ním nemôžu nakladať. V súčasnosti je v zostatku 1,2 miliardy eur, ku koncu roka tam môže byť 1,4 až 1,5 miliardy eur, ozrejmila.
Prípadné rozpustenie zostatku, ktorý sa v súčasnosti používa na krytie deficitu štátneho rozpočtu, by musela schváliť vláda. Malo by to dôsledky na rating, zvýšenie deficitu štátneho rozpočtu či iné ekonomické dosahy, zhodnotila Štefániková.
V budúcnosti sa podľa nej možno baviť o tom, že peniazmi by sa štátny dlh prekrývať nemusel. Vzhľadom na energetickú krízu to však Štefániková neočakáva. "Je to hudba budúcnosti. Keď prekonáme túto situáciu, že sa zastaví zvyšovanie deficitu a prekrývanie štátnym dlhom, a prostriedky sa začnú používať do environmentálnych projektov," poznamenala.