Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Avizovala, že je potrebné vytvoriť čas a priestor na to, aby všetci zamestnanci školy pochopili, že budovanie pozitívnej klímy je dôležité.
Autor TASR
Bratislava 24. januára (TASR) - Stav, v ktorom je možné v podporujúcom a podnetnom prostredí plne rozvíjať potenciál a žiť s ostatnými plnohodnotný a spokojný život, teda wellbeing, je v školách potrebné budovať nielen u žiakov, ale aj u učiteľov či vedenia školy. Pre TASR to uviedla hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská s tým, že ide o dlhodobý proces.
"Len pedagógovia, ktorí prejavujú profesijnú spokojnosť a spolupatričnosť, zvládajú vzniknuté záťažové situácie vyplývajúce z ich profesie, pociťujú sebadôveru vo vlastné pedagogické schopnosti, sú schopní vytvoriť bezpečné učiace sa prostredie pre vlastných žiakov," skonštatovala hlavná školská inšpektorka.
Ako zdôraznila, proces budovania wellbeingu je dlhodobý a týka sa nielen systémových krokov, ale i zmien myslenia vedenia školy, učiteľov aj celej učiacej sa komunity. "Realizáciou ponúkaných aktivít alebo jednorazovým zmonitorovaním stavu prostredníctvom dotazníkov zmena nenastane, nemožno očakávať ani rýchle zmeny vo vzdelávacích výsledkoch," priblížila.
Z hľadiska alarmujúcej situácie týkajúcej sa psychického nastavenia "generácie snehových vločiek" je však podľa slov hlavnej školskej inšpektorky budovanie wellbeingu na školách jediná cesta na zabezpečenie bezpečného prostredia.
Avizovala, že je potrebné vytvoriť čas a priestor na to, aby všetci zamestnanci školy pochopili, že budovanie pozitívnej klímy je dôležité. V prvom rade je podľa nej žiaduce zlepšiť pracovnú klímu zamestnancov školy, ktorí ju potom budú šíriť okolo seba. "Podstatné je uvedomiť si, že pracovnú atmosféru vytvára každý jeden svojím vlastným správaním a konaním," uviedla.
Štofková Dianovská odporúča v ďalšom kroku vytvoriť tím ľudí, ktorí budú koordinovať aktivity. Zabezpečiť by mali vzdelávanie učiteľov, vytvoriť plán a vyhodnocovať zmeny, pričom by sa nemali uspokojiť len s čiastkovými zmenami. Ako zdôraznila, iba zavŕšená zmena sa môže stať prirodzenou súčasťou fungovania školy.
"Všetko nové sa zvyčajne spája s obavou a nedôverou, ktoré môžeme prekonať otvorenou komunikáciou, spoločnými rozhovormi a prijatím každého člena kolektívu, aj toho, ktorý úplne odmieta niečo nové. Skutočnosť, že sme prijali jeho odmietavý postoj, mu môže pomôcť uvedomiť si prospešnosť zavádzanej zmeny," dodala.
"Len pedagógovia, ktorí prejavujú profesijnú spokojnosť a spolupatričnosť, zvládajú vzniknuté záťažové situácie vyplývajúce z ich profesie, pociťujú sebadôveru vo vlastné pedagogické schopnosti, sú schopní vytvoriť bezpečné učiace sa prostredie pre vlastných žiakov," skonštatovala hlavná školská inšpektorka.
Ako zdôraznila, proces budovania wellbeingu je dlhodobý a týka sa nielen systémových krokov, ale i zmien myslenia vedenia školy, učiteľov aj celej učiacej sa komunity. "Realizáciou ponúkaných aktivít alebo jednorazovým zmonitorovaním stavu prostredníctvom dotazníkov zmena nenastane, nemožno očakávať ani rýchle zmeny vo vzdelávacích výsledkoch," priblížila.
Z hľadiska alarmujúcej situácie týkajúcej sa psychického nastavenia "generácie snehových vločiek" je však podľa slov hlavnej školskej inšpektorky budovanie wellbeingu na školách jediná cesta na zabezpečenie bezpečného prostredia.
Avizovala, že je potrebné vytvoriť čas a priestor na to, aby všetci zamestnanci školy pochopili, že budovanie pozitívnej klímy je dôležité. V prvom rade je podľa nej žiaduce zlepšiť pracovnú klímu zamestnancov školy, ktorí ju potom budú šíriť okolo seba. "Podstatné je uvedomiť si, že pracovnú atmosféru vytvára každý jeden svojím vlastným správaním a konaním," uviedla.
Štofková Dianovská odporúča v ďalšom kroku vytvoriť tím ľudí, ktorí budú koordinovať aktivity. Zabezpečiť by mali vzdelávanie učiteľov, vytvoriť plán a vyhodnocovať zmeny, pričom by sa nemali uspokojiť len s čiastkovými zmenami. Ako zdôraznila, iba zavŕšená zmena sa môže stať prirodzenou súčasťou fungovania školy.
"Všetko nové sa zvyčajne spája s obavou a nedôverou, ktoré môžeme prekonať otvorenou komunikáciou, spoločnými rozhovormi a prijatím každého člena kolektívu, aj toho, ktorý úplne odmieta niečo nové. Skutočnosť, že sme prijali jeho odmietavý postoj, mu môže pomôcť uvedomiť si prospešnosť zavádzanej zmeny," dodala.
