Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa autorov je výstava nielen pripomienkou výročia, popri téme zrodu novej československo–maďarskej geografickej hranice je aj príspevkom k otázke formovania novej štátnej identity.
Autor TASR
Bratislava 15. decembra (TASR) - Trianon - Zrod novej hranice je názov výstavy, ktorou si Slovenské národné múzeum (SNM) - Historické múzeum pripomína storočnicu podpisu Trianonskej mierovej zmluvy. Výstava je po karanténe na Bratislavskom hrade od utorka opäť otvorená verejnosti. TASR o tom informovala Andrea Litváková zo SNM - Historického múzea.
Zásadné zmeny na mape Európy po prvej svetovej vojne, rozpad mnohonárodnostnej habsburskej monarchie, prouhorská iredenta a zložitý proces začleňovania Slovenska do novovzniknutej republiky, neľahký zrod novej hranice - tieto a ďalšie témy približujú návštevníkom autori výstavy Martin Besedič, Dominika Čechová, Juraj Hrica a Lenka Lubušká.
Podľa autorov je výstava nielen pripomienkou výročia, popri téme zrodu novej československo–maďarskej geografickej hranice je aj príspevkom k otázke formovania novej štátnej identity. "Do výstavy je zakomponovaná aj problematika osobností predprevratového slovenského politického a kultúrneho života, ktoré sa s ideou československého štátu nestotožnili a vnímali ju ako popretie historického práva svätoštefanskej koruny," hovorí za kurátorov výstavy Martin Besedič. "Na druhej strane sú na výstave fotografiami, pohľadnicami, letákmi, archívnymi prameňmi i trojrozmernými predmetmi prezentované i pomery Maďarov, ktorí sa zásluhou Trianonu väčšinou nedobrovoľne ocitli v štáte, ktorého legitimitu mnohí z nich odmietali," dopĺňa. Ideológia nového štátu sa podľa Besediča v praxi prejavovala premenovávaním verejných priestranstiev, vydávaním nových učebníc dejepisu či hľadaním odkazu na česko-slovenské tradície. "Najmä oživením úcty k sv. Cyrilovi a Metodovi," približuje.
Autori pripravujú rovnomenného sprievodcu výstavou v dvoch jazykových mutáciách. V januári 2021 vyjde aj interaktívna knižka k danej tematike.
Prvým sprievodným podujatím bude komentovaná prehliadka výstavy s jej autormi, ktorá sa uskutoční 20. januára o 16.30 h v priestoroch výstavy na druhom poschodí Bratislavského hradu.
Zásadné zmeny na mape Európy po prvej svetovej vojne, rozpad mnohonárodnostnej habsburskej monarchie, prouhorská iredenta a zložitý proces začleňovania Slovenska do novovzniknutej republiky, neľahký zrod novej hranice - tieto a ďalšie témy približujú návštevníkom autori výstavy Martin Besedič, Dominika Čechová, Juraj Hrica a Lenka Lubušká.
Podľa autorov je výstava nielen pripomienkou výročia, popri téme zrodu novej československo–maďarskej geografickej hranice je aj príspevkom k otázke formovania novej štátnej identity. "Do výstavy je zakomponovaná aj problematika osobností predprevratového slovenského politického a kultúrneho života, ktoré sa s ideou československého štátu nestotožnili a vnímali ju ako popretie historického práva svätoštefanskej koruny," hovorí za kurátorov výstavy Martin Besedič. "Na druhej strane sú na výstave fotografiami, pohľadnicami, letákmi, archívnymi prameňmi i trojrozmernými predmetmi prezentované i pomery Maďarov, ktorí sa zásluhou Trianonu väčšinou nedobrovoľne ocitli v štáte, ktorého legitimitu mnohí z nich odmietali," dopĺňa. Ideológia nového štátu sa podľa Besediča v praxi prejavovala premenovávaním verejných priestranstiev, vydávaním nových učebníc dejepisu či hľadaním odkazu na česko-slovenské tradície. "Najmä oživením úcty k sv. Cyrilovi a Metodovi," približuje.
Autori pripravujú rovnomenného sprievodcu výstavou v dvoch jazykových mutáciách. V januári 2021 vyjde aj interaktívna knižka k danej tematike.
Prvým sprievodným podujatím bude komentovaná prehliadka výstavy s jej autormi, ktorá sa uskutoční 20. januára o 16.30 h v priestoroch výstavy na druhom poschodí Bratislavského hradu.
