Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Súčasný protest pedagogických pracovníkov je posledným zúfalým krokom, aby sa problémy začali riešiť, odkázal líder mimoparlamentnej SNS Andrej Danko.
Autor TASR
Bratislava 26. januára (TASR) - Požiadavky protestujúcich učiteľov na systémové zmeny v školstve sú oprávnené, lebo pedagógovia si zaslúžia viac. Zhodujú sa na tom politické strany SNS aj OĽaNO-NOVA, pričom oba subjekty vidia zlyhanie exekutívy v tejto otázke.
"Je poľutovaniahodné, že minister školstva Juraj Draxler (nominant Smeru-SD) sa k ich protestu stavia veľmi laxne, bez ochoty riešiť vypuklé nedostatky v celom rezorte. Školstvo je dlhodobo finančne poddimenzované a bez systémových opatrení. Súčasný protest pedagogických pracovníkov je posledným zúfalým krokom, aby sa problémy začali riešiť," odkázal líder mimoparlamentnej SNS Andrej Danko. Podľa jeho slov sa problém netýka len platov, ale aj financovania infraštruktúry školstva, ako sú budovy, pomôcky, telocvične či ihriská.
Podľa SNS by o učiteľoch mali rozhodovať odborníci, nie politickí nominanti, a o školách by malo rozhodovať len jedno ministerstvo. "Taktiež treba zamedziť priživovaniu sa rôznych súkromných IT firiem na školách," apeluje Danko, ktorý ako otec dvoch školopovinných detí vidí, že dnešný systém namiesto výchovy a vzdelávania skôr žiakov traumatizuje. "Ale traumatizuje aj učiteľov, pre väčšinu ktorých je povolanie poslaním. Úroveň vzdelávania sa oproti minulosti znížila, zároveň neexistuje proporcionalita, pokiaľ ide o odbory. Školy chrlia každý rok tisíce právnikov či politológov, zaostávame však v technických smeroch či oblasti IT, rovnako začínajú chýbať stredné technické kádre a remeselníci. Toto môže v budúcnosti spôsobiť chaos na trhu práce a paralyzáciu v rôznych odvetviach," dodal.
Aj predstavitelia hnutia OĽaNO-NOVA sú presvedčení, že vládna strana Smer-SD dlhodobo ignoruje volanie učiteľov o pomoc. Nástupný plat učiteľa sa podľa Obyčajných rovná platu smetiara. Preto volajú po zásadných zmenách, ako lepšia vybavenosť škôl, a obsahovej zmene vzdelávania, ktoré sa už viac nemôžu odkladať.
Predseda poslaneckého klubu OĽaNO-NOVA Richard Vašečka, ktorý je bývalým učiteľom, pripomína, že na problémy školstva upozorňoval už na začiatku volebného obdobia. "Do pléna parlamentu som v máji 2012 priniesol aj môj platový dekrét. Ako vysokoškolsky vzdelaný pedagóg po 15 rokoch praxe na gymnáziu som aj s osobným príplatkom zarábal mesačne 643 eur v hrubom, teda asi 500 eur v čistom. Taká je realita. Platilo to na začiatku Ficovej vlády a v podstate doteraz sa nič dramaticky nezmenilo. A toto sa týka desaťtisícov učiteľov, to nie je nejaká nekonkrétna masa," konštatoval.
Vašečka tvrdí, že vláda sa ku školstvu v programovom vyhlásení vyjadrovala len veľmi nekonkrétne a aj tých málo konkrétnych sľubov nesplnila. "Boli to samé stratégie, prognózy, štatistiky, ale v reálnom živote učiteľom a státisícom deťom nepomohli. Hovorili o školstve ako o priorite, ale nekonali tak. Aj sľuby o plate učiteľa na úrovni 1,2-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve zostali na úrovni štatistických teórií," uzavrel.
"Je poľutovaniahodné, že minister školstva Juraj Draxler (nominant Smeru-SD) sa k ich protestu stavia veľmi laxne, bez ochoty riešiť vypuklé nedostatky v celom rezorte. Školstvo je dlhodobo finančne poddimenzované a bez systémových opatrení. Súčasný protest pedagogických pracovníkov je posledným zúfalým krokom, aby sa problémy začali riešiť," odkázal líder mimoparlamentnej SNS Andrej Danko. Podľa jeho slov sa problém netýka len platov, ale aj financovania infraštruktúry školstva, ako sú budovy, pomôcky, telocvične či ihriská.
Podľa SNS by o učiteľoch mali rozhodovať odborníci, nie politickí nominanti, a o školách by malo rozhodovať len jedno ministerstvo. "Taktiež treba zamedziť priživovaniu sa rôznych súkromných IT firiem na školách," apeluje Danko, ktorý ako otec dvoch školopovinných detí vidí, že dnešný systém namiesto výchovy a vzdelávania skôr žiakov traumatizuje. "Ale traumatizuje aj učiteľov, pre väčšinu ktorých je povolanie poslaním. Úroveň vzdelávania sa oproti minulosti znížila, zároveň neexistuje proporcionalita, pokiaľ ide o odbory. Školy chrlia každý rok tisíce právnikov či politológov, zaostávame však v technických smeroch či oblasti IT, rovnako začínajú chýbať stredné technické kádre a remeselníci. Toto môže v budúcnosti spôsobiť chaos na trhu práce a paralyzáciu v rôznych odvetviach," dodal.
Aj predstavitelia hnutia OĽaNO-NOVA sú presvedčení, že vládna strana Smer-SD dlhodobo ignoruje volanie učiteľov o pomoc. Nástupný plat učiteľa sa podľa Obyčajných rovná platu smetiara. Preto volajú po zásadných zmenách, ako lepšia vybavenosť škôl, a obsahovej zmene vzdelávania, ktoré sa už viac nemôžu odkladať.
Predseda poslaneckého klubu OĽaNO-NOVA Richard Vašečka, ktorý je bývalým učiteľom, pripomína, že na problémy školstva upozorňoval už na začiatku volebného obdobia. "Do pléna parlamentu som v máji 2012 priniesol aj môj platový dekrét. Ako vysokoškolsky vzdelaný pedagóg po 15 rokoch praxe na gymnáziu som aj s osobným príplatkom zarábal mesačne 643 eur v hrubom, teda asi 500 eur v čistom. Taká je realita. Platilo to na začiatku Ficovej vlády a v podstate doteraz sa nič dramaticky nezmenilo. A toto sa týka desaťtisícov učiteľov, to nie je nejaká nekonkrétna masa," konštatoval.
Vašečka tvrdí, že vláda sa ku školstvu v programovom vyhlásení vyjadrovala len veľmi nekonkrétne a aj tých málo konkrétnych sľubov nesplnila. "Boli to samé stratégie, prognózy, štatistiky, ale v reálnom živote učiteľom a státisícom deťom nepomohli. Hovorili o školstve ako o priorite, ale nekonali tak. Aj sľuby o plate učiteľa na úrovni 1,2-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve zostali na úrovni štatistických teórií," uzavrel.
