Bratislava 25. mája (TASR) - Politické strany zrejme budú mať zakázané ozbrojovanie a vytváranie ich ozbrojených zložiek. Rovnako by mali mať zakázané používať štátne príspevky za voľby a mandát na financovanie a podporu ozbrojených zložiek alebo iných ozbrojených útvarov a skupín. Poslanci dnes totiž posunuli do druhého čítania novelu zákona o politických stranách z dielne SaS. Ide o jediný návrh z 57 opozičných, ktorý prešiel na tejto schôdzi do ďalšieho legislatívneho procesu. Štvrtá schôdza sa jeho odhlasovaním zároveň skončila a poslanci sa najbližšie zídu 14. júna.

Liberáli chcú zákazom a ďalšími zmenami posilniť demokratický charakter politických strán. Novela by mala umožniť ministerstvu vnútra odmietnuť registráciu strany, ak by nespĺňala požiadavky na demokratický charakter politickej strany. Teda aj vtedy, ak by napríklad vytvárala ozbrojené zložky. Z rovnakého dôvodu by podľa novely mohol Najvyšší súd SR rozpustiť politickú stranu.

Liberáli chcú tiež zakázať používanie príspevkov zo štátneho rozpočtu na financovanie a podporu ozbrojených zložiek alebo iných ozbrojených útvarov a skupín. Ide o príspevok za hlasy získané vo voľbách, príspevok na činnosť a príspevok na mandát.

"Týmto obmedzením sa má zamedziť tomu, aby sa politické strany nielenže samy neozbrojovali a nevytvárali ozbrojené zložky ako svoju súčasť, ale aby nemohli zákaz vytvárať ozbrojené zložky obchádzať tým, že by z príspevkov zo štátneho rozpočtu finančne podporovali ozbrojené útvary a skupiny, ktoré by formálne neboli spojené s politickou stranou, napr. formácie typu garda, milície, domobrana a podobne," vysvetlili opoziční poslanci.

Ak by strana porušila zákaz používať príspevky zo štátneho rozpočtu na financovanie ozbrojených zložiek, Najvyšší súd SR by ju mohol rozpustiť.

A. Danka novela teší

Novela zákona o politických stranách a hnutiach, ktorá dnes prešla do druhého čítania, je cesta, ako zlepšiť súťaž politických strán. Myslí si to predseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS), ktorého teší, že táto právna norma prišla do pléna.

"Teší ma zákon o politických stranách, pretože je to cesta, ako zlepšiť súťaž politických strán, skvalitniť parlamentnú demokraciu, ako zabrániť niekomu, aby mohol zo dňa na deň premenovávať strany, aby mohol prísť do parlamentu s ideami, ktoré potláčajú ľudské práva," povedal Danko na dnešnej tlačovej konferencii po skončení štvrtej parlamentnej schôdze.

Šéf parlamentu vidí vôľu stransparentniť súťaž politických strán. "Čo je elementárna vec pre fungovanie parlamentnej demokracie," vyhlásil. Znamená to podľa neho kontrolu financovania politických strán, jasné pravidlá, rovnaké podmienky pre predsedu každej politickej strany.

"Je treba sa pozrieť na nakladanie s finančnými prostriedkami v politických stranách, na samotnú ich činnosť, či je možné meniť si zo dňa na deň názvy, či je normálne mať 170 politických strán," poznamenal Danko. Zmena zákona je podľa neho potrebná aj preto, aby sa ďalšie parlamentné voľby neskončili chaosom.

Novelu zákona o politických stranách a hnutiach predložil Ondrej Dostál z opozičnej SaS.



Politické teátra

Danko hovoril aj o samotnom priebehu schôdze. Želá si, aby parlament nebol v budúcnosti len divadlom. Vyzýva preto poslancov, aby neuprednostňovali marketing pred odbornosťou. Práve tá podľa šéfa parlamentu chýbala v mnohých opozičných návrhoch na májovej schôdzi. "Táto schôdza ukázala, aké nešťastné je, pokiaľ kvalita legislatívneho procesu ustupuje politickému marketingu," povedal.

Súťažiť by podľa Danka mali kvalitné návrhy, ktoré by mali byť vopred prerokované napríklad aj s dotknutými ministerstvami. Chcel by, aby "politické teátra" nezaťažovali snemovňu. Na schôdzi sa podľa neho objavili návrhy, ktoré pôsobili zmätočne až komicky. Vyzýva na oveľa lepšie spracovanie návrhov.

"Vyzývam na oveľa väčšiu zodpovednosť poslancov, aby Národná rada nebola zahlcovaná niečím, čo ani pri elementárnej vedomosti by nenavrhol ani študent prvého ročníka právnickej školy," uviedol Danko, ktorý o tom mieni hovoriť aj na poslaneckom grémiu. "Je dôležité, aby sme sa o týchto veciach bavili, aby bol dodržaný postup prípravy návrhov zákonov," myslí si Danko.

Návrh na ľahšie cezhraničné vysielanie pracovníkov neprešiel

Zjednodušiť povinnosti hosťujúcich a domácich zamestnávateľov pri cezhraničnom vysielaní pracovníkov - taký cieľ mali opoziční poslanci z SaS a OĽaNO v novele zákona o cezhraničnej spolupráci, ktorú predložili parlamentu. Plénum Národnej rady (NR) SR ju však pri dnešnom hlasovaní neposunulo do druhého čítania.

Novelou chceli predkladatelia zaviesť do praxe to, aby mal hosťujúci zamestnávateľ povinnosť oznámiť Národnému inšpektorátu práce údaje o vyslaní pracovníka len vtedy, ak predpokladaný čas, na ktorý bol vyslaný, presiahne 30 dní v období posledných 12 mesiacov od začiatku vyslania.

Podľa súčasne platného zákona musí totiž podľa poslancov hosťujúci zamestnávateľ oznamovať údaje o vyslaní zamestnanca bez ohľadu na dĺžku doby vyslania a účel vyslania. To znamená, aj pri vyslaní na jeden či dva dni alebo dokonca napríklad len na časť dňa.

Súčasne chceli uzákoniť, že domáci zamestnávateľ nebude mať povinnosť písomne informovať pred vyslaním domáceho zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v štáte, na ktorého územie je zamestnanec vyslaný.

Zároveň chceli novelou zrušiť zodpovednosť dodávateľa služby na území Slovenska za vyplatenie mzdy hosťujúcemu zamestnancovi, a tiež zrušiť spoluzodpovednosť za nelegálne zamestnávanie poskytovateľa služby.

Neschválili novely zákona o DPH či miestnych daniach

Plénum zároveň neodobrilo aj ďalšiu opozičnú novelu zákona, a to novelu o miestnych daniach. V nej chceli dať poslanci povinnosť obciam všeobecne záväzným nariadením stanoviť sadzbu zvýšenej miestnej dane alebo zvýšeného miestneho poplatku pre prípady, ak je miestna daň alebo miestny poplatok viazaný na úkon obce a tento úkon sa vykonal v kratšej lehote než umožňuje zákon alebo všeobecne záväzné nariadenie a žiadateľ o vykonanie tohto úkonu v tejto kratšej lehote písomne požiadal.

Rovnako plénum neodobrilo ani opozičnú novelu zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH). V nej chceli predkladatelia napríklad skrátiť lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu na štyri mesiace od začatia daňovej kontroly. A to s tým, že odo dňa začatia daňovej kontroly sa nevrátený nadmerný odpočet, v prípade, že sa nepreukáže jeho neoprávnenosť, úročí sadzbou vo výške trojnásobku EURIBOR-u.

Garantované miesto v škôlke neprešlo

Rodičia zatiaľ nebudú mať pre deti od troch rokov garantované miesto v škôlke alebo v detskej skupine. Väčšina poslancov Národnej rady SR dnes nepodporila návrh zákona o zabezpečení predškolskej starostlivosti od nezaradených poslancov Miroslava Beblavého, Kataríny Macháčkovej a Simony Petrík, ktorí chceli, aby miesto v škôlke zabezpečila obec. Ak by to nedokázala, mala by to rodičom vynahradiť finančne.

"Zákonom sa navrhuje dať rodičom istotu, že obec pre deti miesto v materskej škole alebo detskej skupine zabezpečí. A ak nie, tak im ako náhradu poskytne aspoň finančnú pomoc vo výške rodičovského príspevku," napísali v návrhu predkladatelia. O deti malo byť podľa nich postarané od troch rokov až do začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky.

Opoziční poslanci chceli zapojiť do procesu umiestňovania detí do predškolskej starostlivosti nielen obec, ale aj súkromné subjekty. "V niektorých menších obciach totiž vzhľadom na demografickú krivku nebude potrebné budovanie nových zariadení, ale postačovať bude využívanie kapacít súkromných a cirkevných škôl či v budúcnosti nimi zriadených detských skupín," vysvetľovali.

Novinky, ktoré poslanci navrhovali, si mali vyžiadať finančné náklady. Zákonodarcovia však pripomínali, že predchádzajúca vláda dokázala v minulosti vyčleniť 250 miliónov eur na riešenie situácie okolo materských škôl a tieto finančné prostriedky boli vyčlenené na zriadenie tzv. kapitálového dotačného fondu pre obce a mestá.

"A keďže programové vyhlásenie súčasnej vlády sa hneď na úvodných stranách odvoláva na kontinuitu a pokrok, finančné prostriedky v obdobnej výške by malo byť možné vyčleniť aj v tomto prípade," uviedli. Poslanci poukázali aj na materiál Národný program reforiem SR 2016. V zmysle neho sa výstavba nových materských škôl a rozširovanie existujúcich kapacít podporí sumou takmer 80 miliónov eur z fondov EÚ, o ktorú sa budú môcť uchádzať obecní, cirkevní, ako aj súkromní zriaďovatelia.

Poslanci upozorňovali na súčasný stav, kedy majú mestá a obce zamietať stovky žiadostí o prijatie do materských škôl. Počet neuspokojených žiadostí má byť podľa poslancov celkovo približne 7000. Rodičia, ktorí nemajú kam dať deti, nemôžu ísť do práce, čo má negatívny vplyv na rodinný rozpočet.

Plénum dnes nepodporilo ani spoločný návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám od SaS a OĽaNO-NOVA. Právna norma mala zaviesť povinnosť zverejňovať na webe všetky poskytované informácie v zmysle tohto zákona, keďže v súčasnosti sa nie každá poskytnutá informácia aj zverejňuje.