Rozhlasový éter vtedy zaplavili smutné správy o smrti vedúcej osobnosti Pražskej jari, ponovembrového predsedu federálneho parlamentu a predsedu Sociálnodemokratickej strany Slovenska.
Autor TASR
Bratislava 10. novembra (TASR) - Stránky denníkov v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike (ČSFR) pred 25 rokmi zaplnili titulky a správy o smrti Alexandra Dubčeka. Od autohavárie na diaľnici pri Humpolci, pri ktorej sa ťažko zranil jeden z najobľúbenejších československých politikov, uplynuli dva mesiace. Ľudia doma i v zahraničí sa z agentúr dozvedeli, že večer v sobotu 7. novembra 1992 Dubček zomrel.
Rozhlasový éter vtedy zaplavili smutné správy o smrti vedúcej osobnosti Pražskej jari, ponovembrového predsedu federálneho parlamentu a predsedu Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Prvú oficiálnu správu vydala štátna tlačová kancelária.
"Bývalý predseda Federálneho zhromaždenia ČSFR a predseda Sociálno-demoktratickej strany na Slovensku, ktorý 1. septembra havaroval, dnes (7.11.) zomrel o 21.25 h v pražskej nemocnici na Homolke," Tlačovú kanceláriu Slovenskej republiky (TK SR) vtedy o úmrtí informoval riaditeľ nemocnice.
Noviny v nedeľu nevychádzali, ale informácie o úmrtí politika, sa objavovali vo vysielaní domácich i zahraničných televíznych a rozhlasových staníc. Samotná tlačová agentúra v priebehu 8. novembra 1992 vydala desiatky správ o kondolenciách, ktoré prichádzali z rôznych kútov Československa i zo zahraničia.
Na úmrtie politika ihneď zareagovali ústavní činitelia, vrátane bývalého prezidenta ČSFR Václava Havla, predstavitelia politických strán a občianskych združení, postupne sa pridávali predstavitelia miest i pracujúci v podnikoch.
Ako prvá v zahraničí rozšíreným programom zareagovala televízia v susednom Rakúsku. "Viedenská televízia ako prvé zahraničné médium zaradilo dnes v noci o trištvrte na jednu, dokumentárny zostrih filmu o Alexandrovi Dubčekovi na základe správy o jeho úmrtí," píše sa v správe z archívu TASR.
Následne, v pondelok 9. novembra 1992, vychádzajúce noviny a denná tlač bola plná smutných správ o úmrtí Dubčeka. Ten bol v druhej polovici roka 1992, v čase prebiehajúcich legislatívnych zmien týkajúcich sa rozdelenia federácie, považovaný za významného kandidáta na prezidenta novej Slovenskej republiky.
V novinách sa objavovali titulky ako "Hrdina Pražskej jari", "Svet smúti s nami", "Človek triumfu a sklamania", "Veľký človek a humanista", "Komunista s ľudskou tvárou". Všetky mali charakterizovať človeka, ktorý bol už počas života medzi občanmi považovaný za legendu obrodného procesu.
V priebehu nasledujúcich niekoľkých dní prichádzali na štátne úrady i do redakcie tlačovej agentúry informácie o doručených kondolenciách od hláv štátov a parlamentov z celého sveta. Správy o smrti Dubčeka a reakcie politikov sa objavili aj v zahraničných médiách predovšetkým v Taliansku, Francúzsku, Nemecku i Británii. Venovali sa predovšetkým jeho pôsobeniu z konca 60. rokov 20. storočia.
"Pre Alexandra Dubčeka, ktorý zomrel počas víkendu, budú trúchliť nielen Česi a Slováci. Celá politická generácia bola očarená príťažlivou, ale chybnou ideou štátneho socializmu s ľudskou tvárou," písalo sa 9. novembra 1992 v britskom denníku The Times.
V nasledujúcich dňoch sa noviny na Slovensku a v Česku venovali predovšetkým priebehu poslednej rozlúčky so zosnulým.
Rozhlasový éter vtedy zaplavili smutné správy o smrti vedúcej osobnosti Pražskej jari, ponovembrového predsedu federálneho parlamentu a predsedu Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Prvú oficiálnu správu vydala štátna tlačová kancelária.
"Bývalý predseda Federálneho zhromaždenia ČSFR a predseda Sociálno-demoktratickej strany na Slovensku, ktorý 1. septembra havaroval, dnes (7.11.) zomrel o 21.25 h v pražskej nemocnici na Homolke," Tlačovú kanceláriu Slovenskej republiky (TK SR) vtedy o úmrtí informoval riaditeľ nemocnice.
Noviny v nedeľu nevychádzali, ale informácie o úmrtí politika, sa objavovali vo vysielaní domácich i zahraničných televíznych a rozhlasových staníc. Samotná tlačová agentúra v priebehu 8. novembra 1992 vydala desiatky správ o kondolenciách, ktoré prichádzali z rôznych kútov Československa i zo zahraničia.
Na úmrtie politika ihneď zareagovali ústavní činitelia, vrátane bývalého prezidenta ČSFR Václava Havla, predstavitelia politických strán a občianskych združení, postupne sa pridávali predstavitelia miest i pracujúci v podnikoch.
Ako prvá v zahraničí rozšíreným programom zareagovala televízia v susednom Rakúsku. "Viedenská televízia ako prvé zahraničné médium zaradilo dnes v noci o trištvrte na jednu, dokumentárny zostrih filmu o Alexandrovi Dubčekovi na základe správy o jeho úmrtí," píše sa v správe z archívu TASR.
Následne, v pondelok 9. novembra 1992, vychádzajúce noviny a denná tlač bola plná smutných správ o úmrtí Dubčeka. Ten bol v druhej polovici roka 1992, v čase prebiehajúcich legislatívnych zmien týkajúcich sa rozdelenia federácie, považovaný za významného kandidáta na prezidenta novej Slovenskej republiky.
V novinách sa objavovali titulky ako "Hrdina Pražskej jari", "Svet smúti s nami", "Človek triumfu a sklamania", "Veľký človek a humanista", "Komunista s ľudskou tvárou". Všetky mali charakterizovať človeka, ktorý bol už počas života medzi občanmi považovaný za legendu obrodného procesu.
V priebehu nasledujúcich niekoľkých dní prichádzali na štátne úrady i do redakcie tlačovej agentúry informácie o doručených kondolenciách od hláv štátov a parlamentov z celého sveta. Správy o smrti Dubčeka a reakcie politikov sa objavili aj v zahraničných médiách predovšetkým v Taliansku, Francúzsku, Nemecku i Británii. Venovali sa predovšetkým jeho pôsobeniu z konca 60. rokov 20. storočia.
"Pre Alexandra Dubčeka, ktorý zomrel počas víkendu, budú trúchliť nielen Česi a Slováci. Celá politická generácia bola očarená príťažlivou, ale chybnou ideou štátneho socializmu s ľudskou tvárou," písalo sa 9. novembra 1992 v britskom denníku The Times.
V nasledujúcich dňoch sa noviny na Slovensku a v Česku venovali predovšetkým priebehu poslednej rozlúčky so zosnulým.