Bratislava 2. mája (TASR) – Zavedenie inštitútu straty slovenského štátneho občianstva na základe dobrovoľného nadobudnutia cudzieho je plne v súlade s medzinárodnoprávnymi záväzkami SR. Vyplýva to z právnej analýzy, ktorú pripravilo Ministerstvo vnútra (MV) SR.

Po tom, ako Maďarsko prijalo zákon o dvojakom občianstve, Slovensko zareagovalo svojou zmenou zákona o štátnom občianstve. Ňou sa do právneho poriadku zaviedla ďalšia možnosť straty občianstva SR, a to v prípade nadobudnutia cudzieho na základe výslovného prejavu vôle.

Vzhľadom na to, že skupina poslancov Národnej rady (NR) SR podala podnet na Ústavný súd SR, podľa MV je potrebné zdržanlivo sa vyjadrovať k miere súladu tohto ustanovenia s Ústavou SR. "Avšak nie je nájdený dôvod považovať tento inštitút za rozporný s ústavou," konštatuje sa v analýze.

Stratou slovenského štátneho občianstva v dôsledku nadobudnutia cudzieho sa dotyčný dostáva do pozície cudzinca, a tým pádom prichádza o práva garantované výlučne občanom SR. Treba však rozlišovať, či takíto ľudia získajú pas niektorej z krajín Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), kam patria štáty EÚ, Island, Nórsko a Lichtenštajnsko, alebo niektorej krajiny mimo EHP.

Napríklad v prípade práva na vstup a pobyt v SR možno občana členského štátu EHP nevpustiť alebo vyhostiť na individuálnom základe, ak predstavuje vážnu hrozbu pre verejnú bezpečnosť alebo zdravie. Avšak iba občan SR požíva v týchto prípadoch právo na ochranu pred vyhostením.

Na štátne občianstvo sú naviazané politické práva

Občan EÚ s bydliskom v inom členskom štáte má aktívne aj pasívne volebné právo v prípade hlasovania do miestnej a krajskej samosprávy, ako aj do Európskeho parlamentu. Na Slovensku je tak vylúčený z účasti na parlamentných a prezidentských voľbách a na referende. Rovnako tak nemôže byť členom žiadnej politickej strany na Slovensku.

Hospodárske a sociálne práva sa v súlade s príslušnými právnymi predpismi SR neviažu na štátne občianstvo, ale na pobyt. Z tohto hľadiska sú občania EHP v rovnakej pozícii ako občania SR.

Na základe Ústavy SR nie je možné občana iného členského štátu EHP vzhľadom na jeho štátu príslušnosť nijako diskriminovať v jeho prístupe k zamestnaniu. Výnimkou je napríklad služba v ozbrojených zboroch.

Nárok na dôchodok nie je na Slovensku viazaný na štátne občianstvo, takže jeho stratou tento nárok nezaniká. Na tomto inštitúte sa nezakladá ani nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Tá sa odvíja od účasti na verejnom zdravotnom poistení.

Vzdelanie na Slovensku sa poskytuje občanom iných členských štátov EÚ a občanom niektorých iných štátov na základe bilaterálnych dohôd, a to za rovnakých podmienok ako občanom SR.