Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ciele stanovuje stratégia aj v oblasti eliminácie protirómskeho rasizmu, ambíciou je o polovicu znížiť podiel Rómov, ktorí sa v ostatných 12 mesiacoch cítili byť diskriminovaní.
Autor TASR
Bratislava 7. apríla (TASR) – Prioritnými oblasťami, na ktoré sa upriami Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030, je vzdelávanie, bývanie, zdravie a zamestnanosť. Osobitný dôraz sa kladie na nediskrimináciu a zintenzívnenie intervencií v boji s protirómskym rasizmom. Vyplýva to z návrhu stratégie z dielne Ministerstva vnútra (MV) SR, ktorý v stredu schválila vláda.
Víziou stratégie v oblasti vzdelávania je zvýšiť reálnu účasť detí a žiakov z marginalizovaných rómskych komunít (MRK). Na minimálne 30 percent sa má dostať podiel najmenších rómskych detí do troch rokov, ktorí sa zúčastňujú na programoch ranej starostlivosti. "Podiel rómskych detí vo veku tri až šesť rokov v predprimárnom vzdelávaní sa má zvýšiť zo súčasných 25 na 75 percent," uviedli predkladatelia. Ambíciou stratégie je zároveň znížiť o polovicu podiel žiakov z MRK, ktoré v základných či špeciálnych základných školách opakujú ročník, rovnako o polovicu znížiť podiel žiakov z MRK s predčasne ukončenou školskou dochádzkou. Naopak, dvojnásobne sa má zvýšiť podiel Rómov s ukončeným stredným vyšším vzdelaním na úroveň 45 percent u mužov a 40 percent u žien.
V prípade bývania je cieľom stratégie do roku 2030 odstrániť výrazné nerovnosti v bývaní medzi príslušníkmi MRK a väčšinovým obyvateľstvom Slovenska. "Do roku 2030 sa má podiel Rómov žijúcich v domácnostiach bez tečúcej vody priamo v príbytku znížiť zo súčasných 27 na päť percent," uviedli tvorcovia stratégie. Znížiť sa má aj podiel Rómov žijúcich v segregovaných komunitách z 13,5 percenta na osem percent, cieľom je rovnako znížiť celkový počet segregovaných osídlení.
V oblasti zamestnanosti stanovuje stratégia za cieľ znížiť podiel Rómov vo veku 16 až 24 rokov, ktorí nie sú zamestnaní a ani už nie sú vo vzdelávacom procese zo súčasných 68 na 40 percent, rovnako zvýšiť mieru zamestnanosti Rómov vo veku od 20 do 64 rokov zo súčasných 20 na 45 percent. Osobitne sa bude stratégia a jej akčné plány venovať téme zamestnanosti rómskych žien, ktorá je výrazne nižšia ako u mužov.
Globálnym cieľom stratégie pre oblasť zdravia je znižovanie nerovnosti v zdraví medzi Rómami a všeobecnou populáciou Slovenskej republiky, v priebehu dekády odporúča stratégia znížiť medzeru v strednej dĺžke života medzi všeobecnou a rómskou populáciou o 50 percent. Rozdiel v strednej dĺžke života je podľa dát vzťahujúcich sa na Európu 10,4 roka u žien a 10,2 roka u mužov.
Ciele stanovuje stratégia aj v oblasti eliminácie protirómskeho rasizmu, ambíciou je o polovicu znížiť podiel Rómov, ktorí sa v ostatných 12 mesiacoch cítili byť diskriminovaní, rovnako vplývať podpornými antidiskriminačnými nástrojmi na to, aby sa znížil podiel obyvateľov Slovenska, ktorí by nechceli mať za suseda Róma, zo súčasných 54 percent na 20 percent. Cieľom je tiež o 30 percent zvýšiť dôveru Rómov v políciu.
Stratégia 2030 zohľadňuje vývoj situácie a skúsenosti z predošlých ôsmich rokov od schválenia Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020. Stratégia bude rozpracovaná do jednotlivých akčných plánov. Koordinátorom aktivít a celej stratégie je Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.
Víziou stratégie v oblasti vzdelávania je zvýšiť reálnu účasť detí a žiakov z marginalizovaných rómskych komunít (MRK). Na minimálne 30 percent sa má dostať podiel najmenších rómskych detí do troch rokov, ktorí sa zúčastňujú na programoch ranej starostlivosti. "Podiel rómskych detí vo veku tri až šesť rokov v predprimárnom vzdelávaní sa má zvýšiť zo súčasných 25 na 75 percent," uviedli predkladatelia. Ambíciou stratégie je zároveň znížiť o polovicu podiel žiakov z MRK, ktoré v základných či špeciálnych základných školách opakujú ročník, rovnako o polovicu znížiť podiel žiakov z MRK s predčasne ukončenou školskou dochádzkou. Naopak, dvojnásobne sa má zvýšiť podiel Rómov s ukončeným stredným vyšším vzdelaním na úroveň 45 percent u mužov a 40 percent u žien.
V prípade bývania je cieľom stratégie do roku 2030 odstrániť výrazné nerovnosti v bývaní medzi príslušníkmi MRK a väčšinovým obyvateľstvom Slovenska. "Do roku 2030 sa má podiel Rómov žijúcich v domácnostiach bez tečúcej vody priamo v príbytku znížiť zo súčasných 27 na päť percent," uviedli tvorcovia stratégie. Znížiť sa má aj podiel Rómov žijúcich v segregovaných komunitách z 13,5 percenta na osem percent, cieľom je rovnako znížiť celkový počet segregovaných osídlení.
V oblasti zamestnanosti stanovuje stratégia za cieľ znížiť podiel Rómov vo veku 16 až 24 rokov, ktorí nie sú zamestnaní a ani už nie sú vo vzdelávacom procese zo súčasných 68 na 40 percent, rovnako zvýšiť mieru zamestnanosti Rómov vo veku od 20 do 64 rokov zo súčasných 20 na 45 percent. Osobitne sa bude stratégia a jej akčné plány venovať téme zamestnanosti rómskych žien, ktorá je výrazne nižšia ako u mužov.
Globálnym cieľom stratégie pre oblasť zdravia je znižovanie nerovnosti v zdraví medzi Rómami a všeobecnou populáciou Slovenskej republiky, v priebehu dekády odporúča stratégia znížiť medzeru v strednej dĺžke života medzi všeobecnou a rómskou populáciou o 50 percent. Rozdiel v strednej dĺžke života je podľa dát vzťahujúcich sa na Európu 10,4 roka u žien a 10,2 roka u mužov.
Ciele stanovuje stratégia aj v oblasti eliminácie protirómskeho rasizmu, ambíciou je o polovicu znížiť podiel Rómov, ktorí sa v ostatných 12 mesiacoch cítili byť diskriminovaní, rovnako vplývať podpornými antidiskriminačnými nástrojmi na to, aby sa znížil podiel obyvateľov Slovenska, ktorí by nechceli mať za suseda Róma, zo súčasných 54 percent na 20 percent. Cieľom je tiež o 30 percent zvýšiť dôveru Rómov v políciu.
Stratégia 2030 zohľadňuje vývoj situácie a skúsenosti z predošlých ôsmich rokov od schválenia Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020. Stratégia bude rozpracovaná do jednotlivých akčných plánov. Koordinátorom aktivít a celej stratégie je Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.
