Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prešovskí gymnazisti Jozef Jabczun a Alex Kaderka už dosiahli nádejné laboratórne výsledky.
Autor TASR
Košice 19. septembra (TASR) - K likvidácii toxických PCB látok z pôdy v Strážskom (okres Michalovce) by mohol významne prispieť výskum dvoch prešovských stredoškolákov. Ich prístup spočíva vo využití mikroorganizmov na rozklad nebezpečných látok.
Prešovskí gymnazisti Jozef Jabczun a Alex Kaderka už dosiahli nádejné laboratórne výsledky. So svojim výskumom uspeli aj na domácich a medzinárodných študentských súťažiach a zaujali aj slovenské univerzity.
Ako stredoškoláci informovali novinárov, z pôdy v Strážskom sa im podarilo identifikovať baktérie, ktoré rozkladajú PCB látky na menej toxické medziprodukty. Zároveň našli aj spôsob transportovania mikroorganizmov do zasiahnutých lokalít s využitím aktívneho uhlia. Svoju metódu s názvom MARS PCB zatiaľ odskúšali v laboratórnych podmienkach. "Chceli sme vytvoriť nielen efektívnu, ale hlavne regeneratívnu, udržateľnú a cenovo dostupnú metódu na riešenie PCB environmentálnych záťaží nielen na Slovensku," priblížili svoju motiváciu.
Prínos výskumu a odhodlanie študentov ocenil aj ich mentor - docent Peter Pristaš z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ). "Unikátne sú nielen baktérie a nosič, na ktorý prišli, ale aj výsledky výskumu. V simulovaných experimentoch v laboratórnych podmienkach dokázali odstrániť vysoké percento PCB z pôdy, v priemere až 40 - 50 percent. To je úroveň, aká v odbornej literatúre nie je ešte ani popísaná. Ide o neuveriteľne dobré až unikátne výsledky," objasnil mikrobiológ.
Riešenie pôvodne študentského projektu začalo pred tromi rokmi, keď mali mladí výskumníci len 14, respektíve 16 rokov. Viedla ich učiteľka biológie Miriam Feretová. Postupne sa ich snaženie aj s podporou Nadácie VSE a univerzity dostalo na vyššiu úroveň.
V súčasnosti 19-ročný gymnazista Jozef Jabczun priblížil, že vyselektované baktérie sú účinné najmä na degradáciu nízko-chlórovaných PCB, hlavnú výzvu do budúcna tak vidí dosiahnuť takýto výsledok aj pre vyššie chlórované PCB. "To je asi tá hlavná vec, ktorú by sme potrebovali na to, aby sme mohli rozmýšľať nad nejakými testami už aj v teréne," povedal.
Docent Pristaš doplnil, že potrebných bude ešte veľa ďalších pokusov a otázne je, ako bude celý proces z laboratória fungovať v meniacich sa prírodných podmienkach. "V tejto chvíli máme náznak toho, že by to mohlo byť použité. Ale tých experimentov, ktoré treba urobiť, aby to viedlo k nejakej reálnej aplikácii, je ešte veľmi veľa," vysvetlil.
Polychlórované bifenoly (PCB) predstavujú pre životné prostredie veľké nebezpečenstvo. Vyznačujú sa vysokou chronickou toxicitou a hromadia sa v tukových tkanivách zvierat a ľudí. Človek ich prijíma potravou a z tela živočíchov sú prakticky neodbúrateľné. Hlavným producentom týchto odpadov do roku 1983, kedy skončila výroba, pri ktorej vznikali, bol štátny podnik Chemko Strážske.
Prešovskí gymnazisti Jozef Jabczun a Alex Kaderka už dosiahli nádejné laboratórne výsledky. So svojim výskumom uspeli aj na domácich a medzinárodných študentských súťažiach a zaujali aj slovenské univerzity.
Ako stredoškoláci informovali novinárov, z pôdy v Strážskom sa im podarilo identifikovať baktérie, ktoré rozkladajú PCB látky na menej toxické medziprodukty. Zároveň našli aj spôsob transportovania mikroorganizmov do zasiahnutých lokalít s využitím aktívneho uhlia. Svoju metódu s názvom MARS PCB zatiaľ odskúšali v laboratórnych podmienkach. "Chceli sme vytvoriť nielen efektívnu, ale hlavne regeneratívnu, udržateľnú a cenovo dostupnú metódu na riešenie PCB environmentálnych záťaží nielen na Slovensku," priblížili svoju motiváciu.
Prínos výskumu a odhodlanie študentov ocenil aj ich mentor - docent Peter Pristaš z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ). "Unikátne sú nielen baktérie a nosič, na ktorý prišli, ale aj výsledky výskumu. V simulovaných experimentoch v laboratórnych podmienkach dokázali odstrániť vysoké percento PCB z pôdy, v priemere až 40 - 50 percent. To je úroveň, aká v odbornej literatúre nie je ešte ani popísaná. Ide o neuveriteľne dobré až unikátne výsledky," objasnil mikrobiológ.
Riešenie pôvodne študentského projektu začalo pred tromi rokmi, keď mali mladí výskumníci len 14, respektíve 16 rokov. Viedla ich učiteľka biológie Miriam Feretová. Postupne sa ich snaženie aj s podporou Nadácie VSE a univerzity dostalo na vyššiu úroveň.
V súčasnosti 19-ročný gymnazista Jozef Jabczun priblížil, že vyselektované baktérie sú účinné najmä na degradáciu nízko-chlórovaných PCB, hlavnú výzvu do budúcna tak vidí dosiahnuť takýto výsledok aj pre vyššie chlórované PCB. "To je asi tá hlavná vec, ktorú by sme potrebovali na to, aby sme mohli rozmýšľať nad nejakými testami už aj v teréne," povedal.
Docent Pristaš doplnil, že potrebných bude ešte veľa ďalších pokusov a otázne je, ako bude celý proces z laboratória fungovať v meniacich sa prírodných podmienkach. "V tejto chvíli máme náznak toho, že by to mohlo byť použité. Ale tých experimentov, ktoré treba urobiť, aby to viedlo k nejakej reálnej aplikácii, je ešte veľmi veľa," vysvetlil.
Polychlórované bifenoly (PCB) predstavujú pre životné prostredie veľké nebezpečenstvo. Vyznačujú sa vysokou chronickou toxicitou a hromadia sa v tukových tkanivách zvierat a ľudí. Človek ich prijíma potravou a z tela živočíchov sú prakticky neodbúrateľné. Hlavným producentom týchto odpadov do roku 1983, kedy skončila výroba, pri ktorej vznikali, bol štátny podnik Chemko Strážske.
